značil prvý pocit lásky: „Tento večer môže pre môj život a pre moje plány znamenať rozhodujúci okamih. Zverujem sa do rúk Matky dobrej rady.“ Stretnutia s ňou boli čoraz častejšie, rozhovory dôvernejšie. Vo svojich listoch mu písala: „Ty si muž, ktorého som túžila stretnúť, ale nechcem Ti zatajiť, že sama seba sa veľakrát pýtam: Budem ho hodná? Áno, či Ťa budem hodná, Pietro, pretože cítim, že nie som schopná ničoho, hoci tak veľmi túžim urobiť Ťa šťastným. Bojím sa, že to nedokážem. A tak sa teda modlím: Pane, ty vidíš moje pocity a moju dobrú vôľu, prekleň to, čo nás oddeľuje, a pomáhaj mi stať sa manželkou a matkou, ako ty chceš a ako myslím, že si praje aj Pietro. Je to tak dobre, Pietro?“ Bola otvorená voči všetkému peknému, priťahovala ju krása. Obdivovala prírodu, hory, zdolávala štíty, lyžovala, ale aj kreslila. Mala rada umenie, koncerty, hrala na klavíri, spievala. Dovolenky trávievala na horách. V roku 1955 písala zo Sestriere: „Je tu nádherne. Vo výške pod čistým nebom a na bielučkom snehu cítim a chválim Boha… Som taká šťastná, keď som v kontakte s takou peknou prírodou, že by som v rozjímaní strávila hodiny a hodiny.“ Pietrovi vo svojich listoch takto odkryla vlastné pocity: „Najdrahší Pietro, teraz som spokojná, lebo som mohla počúvať Tvoj hlas v telefóne…Celý deň snežilo, ale aj tak som lyžovala asi štyri hodiny. Akoby náhrada je dnes večer nádherná hviezdnatá noc a dúfam, že zajtra bude pekný deň… Len Ty mi chýbaš, Pietro, a už sa teším, že v sobotu a nedeľu budeme spolu… Si ku mne taký dobrý, že si to vôbec nezaslúžim. Sľubujem Ti, že spravím všetko, len aby som bola aj ja taká istá k Tebe.“ „Dnes, keď som sa vrátila z lyžovačky, som našla Tvoj expres. Nevieš si predstaviť, ako ma potešil… Ďakujem Ti, Pietro, aj ja Ťa mám rada, veľmi rada a myslím si, že sa bu-
27