EDÍC IA
VIE R A
D O
V R ECKA
13
Marián Gavenda
Prečo žiť denne z Božieho slova? ZDÁ SA, ŽE BOH UŽ STOVKY ROKOV KOMUNI KUJE TÝM ISTÝM SPÔSOBOM. PLATÍ TO AJ PRE TRETIE TISÍCROČIE? AKO SI NÁJSŤ CESTU K BOHU, ABY JEHO SLOVO PREMIEŇALO NÁŠ ŽIVOT? A MÔŽE VÔBEC BOH HOVORIŤ DO NÁŠHO ŽIVOTA?
db Praktická príručka pre každého kresťana cena: 1,50 EUR; cena pre predplatiteľov: 1,00 EUR
O autorovi Marián Gavenda je katolícky kňaz a publicista. Pôsobil ako hovorca Konferencie biskupov Slovenska a šéfredaktor Katolíckych novín. Napísal a preložil viacero kníh. V súčasnosti spravuje farnosť Bratislava-Devín.
Marián Gavenda: Prečo žiť denne z Božieho slova? © vydavateľstvo DON BOSCO 2011 Fotografia na obálke © Isifa Vydalo vydavateľstvo DON BOSCO, Miletičova 7, 821 08 Bratislava 2, v roku 2011 ako svoju 316. publikáciu. www.donbosco.sk donbosco@donbosco.sk Jazyková redaktorka Jana Grešnerová Návrh obálky a grafická úprava Ján Miško Sadzba vydavateľstvo Don Bosco Tlač VKÚ, a. s. ISBN 978–80–8074–153–2
ŽIVÉ A ÚČINNÉ JE BOŽIE SLOVO Na stránkach starej knihy sa dvaja mnísi dočítali, že ďaleko na konci sveta jestvuje miesto, kde sa nebo a zem navzájom dotýkajú. Vydali sa hľadať ho. Prešli krížom-krážom celú zem, unikli nespočetným nebezpečenstvám, vytrpeli hrozné útrapy a pokušenia. Zo starej knihy vedeli, že na mieste, ktoré hľadajú, sa nachádza brána. Stačí na ňu zaklopať a človek sa ocitne pred Božou tvárou. Nakoniec ju našli a s bijúcim srdcom zaklopali. Dvere sa pomaly otvorili... Napätí mnísi vstúpili a prekvapení sa ocitli vo svojej cele vo vlastnom kláštore. Hostí, ktorí sa práve zhromaždili na večeri, prekvapil rabín nečakanou otázkou: „Kde býva Boh?“ Hostia sa zasmiali: „Čo ti to napadá? Nie je azda celý svet plný jeho slávy?“ Rabín si odpovedal na otázku sám: „Boh býva tam, kam ho nechajú vstúpiť.“
Dovoľme Bohu vstúpiť Milí čitatelia, v rukách držíte ďalší zväzok z edície praktických príručiek o základných otázkach viery a života podľa nej. Túto útlu brožúrku môžete prečítať na jedno posedenie a trochu si rozšíriť svoje vedomosti. Môžete ju však vnímať aj ako dôležité pozvanie na stretnutie so živým Bohom, prítomným, hovoriacim a pôsobiacim vo Svätom písme. Na životoch svätcov vidíme, že
niekedy stačila len jediná veta z Písma a ich život sa od základu zmenil. Táto sila je vo Svätom písme stále. Záleží len na tom, či sa necháme osloviť. „Boh vyriekol svoje večné Slovo ľudským spôsobom – jeho Slovo sa stalo telom,“ odznelo na poslednej synode biskupov z celého sveta, ktorá sa konala vo Vatikáne od 5. do 26. októbra 2008 na tému „Božie slovo v živote a poslaní Cirkvi“. Cieľom takýchto zasadaní celosvetovej biskupskej synody je reagovať na najpálčivejšie potreby Cirkvi, zachytávať „vanutie“ Ducha Svätého. Cirkev, ktorá akoby strácala vnútornú vitalitu a nadšenie, nepotrebuje podľa súčasného pápeža veľké vonkajšie zmeny. Tie samy osebe veľa nezmenia. Cirkev a jednotliví veriaci potrebujú opäť čerpať zo životodarnej miazgy, ktorá pramení z jej najvnútornejších prameňov: z Eucharistie a z Božieho slova. Biskupi zo všetkých kútov sveta sa zhodli na potrebe znovuobjaviť Božie slovo, ktoré je prameňom ustavičnej obnovy. Závery biskupskej synody priblížil pápež Benedikt XVI. v dokumente Verbum Domini. „Cirkev sa totiž zakladá na Božom slove, z neho sa rodí a žije. Preto neexistuje naliehavejšia priorita, ako je znovuotvoriť dnešnému človeku prístup k Bohu, ktorý hovorí a dáva nám svoju lásku, aby sme mali život v hojnosti. To znamená dosiahnuť plnú radosť, prameniacu zo stretnutia s Kristom, a zvestovať ju súčasnému beznádejnému a unavenému svetu“ (porov. Verbum Domini 2 – 3). Lebo, ako hovorí Druhý vatikánsky koncil, „neviditeľný Boh vo svojej nesmiernej láske sa prihovára ľuďom ako k priateľom a stýka sa s nimi, aby ich pozval a prijal do spoločenstva so sebou“ (Dei Verbum 2). Nasledujúce riadky chcú tiež prispieť k vnútornej obnove Cirkvi. Aj u nás akoby doľahol na náboženský život útlm, usadila sa rutina. Mnohí počúvajú Božie slovo, naj-
2
mä v kostole, s akousi apatiou. Akoby už boli vopred naladení na to, že budú počúvať samé známe veci. A to je škoda. Skúsme sa vrátiť o niekoľko rokov dozadu. To, čo v súčasnosti pápež odporúča ako cestu obnovy celej Cirkvi, sme na Slovensku zakúšali už v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia. Spoločenská, ekonomická a politická situácia bola vtedy veľmi ponurá. Avšak veriacim, ktorí v tých časoch prežívali mladosť v rozmanitých spoločenstvách, sa pri spomienke na toto obdobie rozžiaria oči. Boli to roky objavenia evanjelia, novosti, zmeny života, duchovnej sviežosti. Znovuobjaviť život s Bohom, s ktorým sa možno stretať v Písme, môže byť zároveň jedným z najdôležitejších príspevkov k blížiacemu sa Roku svätých Cyrila a Metoda. Veď najväčší poklad, ktorý nám naši vierozvestovia zanechali, je práve Sväté písmo. „Počujte Slovo, od Boha vám zoslané, Slovo, čo hladné ľudské duše nakŕmi, Slovo, čo um aj srdce vaše posilní, Slovo, čo Boha poznávať vás pripraví.“ Svätý Cyril Splnilo sa dnes toto Písmo? Celkom bežná prax vo väčšine podnikov: riaditeľ či vedúci zvolá poradu, zamestnanci sa zbehnú so svojimi zápisníkmi, fasciklami, notebookmi. Preberajú požiadavky, rozoberajú riešenia, rozdeľujú úlohy. Každý si zapíše to, čo sa ho týka. Po polhodinke všetci odchádzajú za svojou prácou. Bolo by čudné, ak by sme kohokoľvek zo zúčastnených pristavili medzi dverami a on by neve-
3
del, o čom bola reč, ani aké úlohy preňho z porady vyplynuli. To je situácia, ktorú môžeme zakúsiť každú nedeľu pred dverami našich kostolov. Počas svätej omše nie riaditeľ, ani kňaz, ale sám Boh hovorí každému prítomnému, čo od neho očakáva: či má rozdať prevyšujúci majetok, či odpustiť hnevníkovi, či navštíviť chorého, či ochotnejšie poslúchať rodičov, či si ráno privstať a stihnúť modlitbu. Kňaz má v homílii len bližšie vysvetliť Božiu reč a poukázať na oblasti života, ktorých sa týka. Odpoveď si musí dať každý sám. Nestačí pochopiť a prikývnuť. Treba vykročiť a urobiť. Ak vychádzame z chrámu a nevieme ani len povedať, čo tam „Pán vyzdobil svoje slovo mnohými krásami, aby každý, kto ho skúma, mohol kontemplovať to, čo má rád. Do svojho slova ukryl všetky poklady, aby každý z nás našiel bohatstvo v tom, o čom rozjíma.“ Svätý Efrém Sýrsky Boh od nás žiadal, prespali sme chvíle, keď prebiehalo výberové konanie do Božieho kráľovstva. Väčšina tých, čo sa stretajú na nedeľnej omši, nemôžu povedať ako Ježiš v synagóge: „Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli.“ Ak by sme boli úprimní, museli by sme povedať: „Opäť sa nesplní, čo sme už toľko ráz počuli…“ Je to paradox, ale púšťať nahlucho a nevnímať Božie slovo ako Božie hrozí práve tým, ktorí ho počúvajú často. Tu kdesi tkvie sterilita kresťanstva, to zvláštne klišé bez evanjeliovej novosti. Nepomôžu nám odborné konferencie. Pomôže praktická odpoveď na celkom jednoduchú otázku: Pane, čo chceš, aby som robil? Viera bez
4
skutkov je mŕtva. Ak počúvame evanjelium a neurobíme nič konkrétne, zabíjame v sebe jeho životodarnú silu. Odpovedať skutkom znamená, že aj medzi nás práve prichádza Božie kráľovstvo.
Riskantne blízky Boh Keď sa pozrieme na Gerlachovský štít niekde od Svitu, pôsobí ako neveľký kopec. Od Polianky však vyzerá oveľa majestátnejšie. V istom momente vidíme už len niekoľko mohutných skál a vrch ako celok zmizol z očí. Nepomerne väčšej dileme bol vystavený Boh. Stvoril človeka, ktorý po ňom túži, ale nemôže ho obsiahnuť. Keď Boh hovorí za dunenia hromu z dymiaceho Sinaja, Izraelitov napĺňa bázeň. No stráca sa otcovská neha. Keď sa k nám zas priblíži veľmi ľudsky, nevnímame ho ako Boha. On sa však napriek tomu pre to rozhodol. Ľudsky k nám hovorí aj zo Svätého písma. Tak ľudsky, až často zabúdame, že to hovorí Boh. Zmŕtvychvstalý Ježiš v Galilei neprichádza k učeníkom po vode ako kedysi. Pokorne pripravuje na brehu jazera pečenú rybu a chlieb. Postupne im pripomína udalosti, ktoré sa už raz stali: „Máte niečo? Skúste spustiť z pravej strany… Poďte sa najesť…“ Všetci vedeli, že je to Pán, len sa ho báli spýtať: bol taký ľudský a taký božský zároveň. Z opisu tejto udalosti vyžaruje nežná a starostlivá blízkosť Boha, Ježiša Krista. Vo familiárnej atmosfére sa však dejú zásadné veci pre Cirkev. Ježiš tu potvrdzuje autoritu jej hlavy. Celé dielo vykúpenia, kázanie, zázraky, utrpenie, smrť i vzkriesenie má po Ježišovom nanebovstúpení naďalej uskutočňovať Cirkev, zložená z ľudí. To je ďalší odvážny Boží krok. Boh sa k nám približuje veľ-
5
mi ľudsky – cez pápeža i kňazov, cez povzbudenia veriacich i cez nadávky a zádrapky neveriacich. Pôsobí v Cirkvi, ktorá je božská i ľudská zároveň. A koľko ľudského nám v nej bije do očí! Boh riskuje, že zostaneme len pri tom ľudskom. To božské možno vnímať a prežívať iba vo viere. Len veriace srdce dokáže v malých, prirodzených, ľudských veciach vnímať Božiu dobrotu, silu i krásu. Boh je medzi nami a túži, aby sme ho neprehliadli.
6
ČÍM JE PRE NÁS BOŽIE SLOVO Mnohí si myslia, že povedať „Božie slovo“ alebo „Sväté písmo“ je to isté. Božie slovo je oveľa živšia a širšia skutočnosť ako Sväté písmo, teda Biblia. Je však pravda, že obsahom Svätého písma je Božie slovo. Benedikt XVI. v exhortácii Verbum Domini hovorí o viacerých významoch výrazu „Božie slovo“: ◗ spôsob, ako sa nám zjavuje sám Boh – je to „jeho“ slovo, ako keď povieme o niekom, že je to jeho písmo, jeho hlas; ◗ Ježiš Kristus, Slovo večného Otca – prológ Jánovho evanjelia o ňom hovorí: „Slovo bolo u Boha a to Slovo bol Boh, jednorodený Syn, zrodený z Otca pred všetkými vekmi“; ◗ celé stvorenstvo je Božím hovorením, Božou rečou – preto „nebesia rozprávajú o sláve Boha a obloha hlása dielo jeho rúk“ (Ž 19, 2); ◗ slová, ktoré zaznievali v celých dejinách spásy, keď mocou Ducha Svätého Boh „hovoril ústami prorokov“ – slová, ktoré hlásali apoštoli a ktoré sa nám odovzdávajú v živej Tradícii Cirkvi; ◗ časť Božieho „hovorenia“ zachytená v božsky inšpirovaných biblických knihách, teda vo Svätom písme Starého a Nového zákona. Latinský výraz pre Božie slovo locutio Dei znamená niečo priebežné a dynamické. Je to reč Boha, Božie hovorenie. A takým sa javí aj v biblických dejinách.
7
Prameň modlitby Svätá omša sa skladá z dvoch základných častí: z liturgie slova a liturgie Eucharistie. Cez Božie slovo, tak ako aj cez Eucharistiu, prichádza k nám a prebýva medzi nami sám Kristus. Božie slovo má pre život veriacich nesmierny význam. „Cirkev vždy mala v úcte Sväté písmo, a to v takej miere ako samotné Telo Pánovo: obidve živia a riadia celý kresťanský život“ (KKC 141). Žalm 119 hovorí: „Tvoje slovo je svetlo pre moje nohy a pochodeň na mojich chodníkoch.“ Práve žalmy boli v živote starozákonného Božieho ľudu i v živote Cirkvi základným zdrojom modlitby. Benedikt XVI. hovorí, že modlitbou žalmov sa človek prihovára k Bohu jeho vlast„Buď sa horlivo modli, alebo čítaj! Buď hovor s Bohom, alebo ho počúvaj!“ Cyprián z Kartága nými slovami. Žalmy predstavovali a vyjadrovali modlitbu Božieho ľudu, keď sa zhromažďoval počas veľkých sviatkov v Jeruzaleme a každú sobotu v synagógach. Žalmy pripomínajú spásne pôsobenie Boha v minulosti, čím utvrdzujú človeka v dôvere a vernosti v prítomnosti a svojimi prísľubmi siahajú až do skončenia dejín. Žaltár je kniha, v ktorej sa Božie slovo stáva modlitbou človeka. V knihách Starého zákona slová hlásajú činy, ktoré Boh vykonal pre ľudí a odhaľujú tajomstvo, ktoré je v nich obsiahnuté. V Žaltári slová žalmistu pripomínajú tieto diela spásy a ospevujú za ne Boha. Žalmy sa rodili a zaznievali v rámci chrámovej liturgie i v srdciach ľudí. Sú v nich obsiahnuté všetky situácie, v ktorých sa človek na-
8
chádza – úzkosť, strach, výčitky, ale aj dôvera a odvaha. Zahŕňajú modlitby pred jedlom i po jedle, pred bojom a po boji, pri sejbe i poďakovanie po žatve, odpovedajú na otázku, prečo sa darí bezbožným, kým spravodliví trpia. Zračí sa v nich Božie pôsobenie v najrozmanitejších situáciách života jednotlivých veriacich i celého vyvoleného národa. Aj keď daný žalm môže byť odrazom niektorej minulej udalosti, je v ňom toľko vrúcnosti, že sa ho v skutočnosti môžu modliť ľudia v každej situácii a vo všetkých dobách. Modlitba žalmov sa nesie v oslavnom duchu, a preto názov tejto zbierky dobre zodpovedá jej obsahu: Chvály. Zozbierané boli pre verejnú bohoslužbu, preto v nich často zaznieva výzva k modlitbe a k spevu: „Hallelú-Jah“ (Aleluja), „Chváľte Pána!“ Svätý Ambróz o modlitbe žalmov hovorí: „Čo je lepšie ako žalm? Preto aj Dávid správne hovorí: ,Chváľte Pána, lebo žalm je dobrý: Nášmu Pánovi nech je milá a nádherná chvála!‘ To je pravda, lebo žalm je požehnanie, ktoré vyslovuje ľud, chvála Boha v zhromaždení, prejav súhlasu všetkých, slová vyslovované všetkými, hlas Cirkvi, ľubozvučné vyznanie viery...“
Pokrm duše Ježiš o sebe povedal, že jeho pokrmom je plniť vôľu toho, ktorý ho poslal, svojho Otca. Keď si pozorne všimneme evanjeliá, zistíme, že aj Boží Syn sa vôľu svojho Otca dozvedal jednak z udalostí, v ktorých sa postupne nachádzal, ale aj zo Svätého písma. Často tu nájdeme konštatovanie: „aby sa splnilo Písmo“, „aby sa splnilo, čo Boh predpovedal ústami proroka“. Aj svoje modlitby k Otcovi vyjadroval Ježiš slovami žalmov, a to
9
OBSAH ŽIVÉ A ÚČINNÉ JE BOŽIE SLOVO .................. 1 Dovoľme Bohu vstúpiť ........................................ 1 Splnilo sa dnes toto Písmo? ............................... 3 Riskantne blízky Boh .......................................... 5 ČÍM JE PRE NÁS BOŽIE SLOVO ......................7 Prameň modlitby ................................................. 8 Pokrm duše .......................................................... 9 Neomylná pravda .................................................10 Sväté písmo je Božie slovo ..................................11 KNIHY SVÄTÉHO PÍSMA .................................. 13 Jednota Starého a Nového zákona ..................... 15 Výklad Svätého písma ......................................... 15 Odovzdávanie Božieho slova ...............................17 Účinky Božieho pôsobenia .................................. 18 STRETNUTIE S BOHOM VO SVÄTOM PÍSME ........................................... 21 Zbožné čítanie s modlitbou v srdci .................... 21 Meditácia – prenikanie do Svätého písma .........24 Lectio divina – počúvanie živého Boha ..............31 CHOĎ A ROB PODOBNE! .................................37 ODPORÚČANÁ LITERATÚRA ...........................39