mu: „Je tu toľko roboty a ja už nevládzem!“ On jej na to odvetil: „Buďte pokojná, nepracujte toľko! To, čo nemôžete urobiť vy, necháme na niekoho iného.“ Počas staroby jej don Bosco venoval zaslúženú pozornosť. My mladí sme ju volali mama Margita a dôverovali sme jej ako matke. A všetci sme si brali príklad z jej čností a príkladného správania. Giovanni Battista Francesia, prvý vyštudovaný profesor oratória Mali sme ju veľmi radi. Bola to veľmi nábožná žena, veľmi láskavá, bola viac ako mama. Ak niekto nešiel do práce a zostal doma, pomáhala mu s materinskou láskou. A ak don Bosco musel odísť kázať mimo Turína, o všetko sa postarala. V oratóriu sme boli spokojní a šťastní. Peter Enria, salezián koadjútor Po smrti mamy Margity ide don Bosco odslúžiť svätú omšu do podzemnej kaplnky Kostola Panny Márie Utešiteľky. So slzami v očiach sa modlí k Panne Márii: „Zostali sme bez matky. Ty buď našou Matkou.“
22