Galéria – Ročenka SNG 2004–2005
8. Obrázková kronika, Budapest, OSzK, Cod. 404, fol. 1r. Uhorskí aristokrati po stranách kráľa Ľudovíta Veľkého. Repro: BORZSÁK et al. 1964
ho obrazu sv. Ladislava sa ponúka ako určitá paralela k vizuálnemu obrazu. Podobnou prepracovanosťou formy sa totiž vyznačuje aj tvár Ladislava v lomnickom obraze. Pri interpretácii formálnych kvalít tejto časti diela nejde len o otázku, z ktorého juhotalianskeho cyklu sa maliari mohli poučiť, ale aj o teologický význam výrazu Ladislavovej tváre. Mimika bojujúceho kráľa nevyjadruje nič z ťarchy a napätia pozemského zápasu. Svätec vyzerá, akoby ani nevnímal svet, v ktorom práve vedie boj na život a na smrť. Takáto tvár mohla nepochybne spĺňať podobnú funkciu ako liturgické texty – pozdvihovať myseľ vnímateľa.30 Už vyššie sme spomínali presvedčivé zistenie Vlasty Dvořákovej, že výtvarná podoba svätcovej postavy je paralelou podoby Krista.31 Takéto výtvarné riešenie vyjadruje fundament svätosti – úsilie o priblíženie sa Kristovi.32 Ladislavova podoba vo Veľkej Lomnici teda zrejme nasvedčuje skôr o teologickej citlivosti kultúrotvorného prostredia, v ktorom obrazy vznikli, než o estetických motiváciách, o chuti objednávateľa vidieť vo svojom intímnom kultovom priestore niečo podobné, ako v kultúrne vyspelejších anjouovských domíniách. Aj textovo sa ľahšie dajú doložiť úvahy neskorostredovekých teológov
o tom, že obrazy môžu veriacim pomôcť prekonávať zotrvačnosť citov (tarditas affectus), než vedomé ocenenie umeleckého štýlu.33 Nevieme, kto bol za takúto
30
K teoretickým východiskám takejto interpretácie por. SOKOL, Jan: Filosofická antropologie. Člověk jako osoba. Praha 2002, s. 172-176. BELTING, Hans: Bild-Anthropologie. Entwürfe für eine Bildwissenschaft. München 2001, najmä s. 34-38. 31 DVOŘÁKOVÁ 1978 (cit. v pozn. 3), s. 165. Podľa staršieho názoru bádateľky (Dvořáková 1972, cit. v pozn. 1, s. 28) mal Ladislavov obraz pripomínať aj sicílskeho kráľa Rogera II. – to však platí len formálne, významovo sa podobná asociácia vo Veľkej Lomnici nedá predpokladať. Svätec mal navyše mať „aristokratický, pyšný a opovržlivý“ (aristocratique, hautaine et dédaigneuse) výraz. Takýto opis však protirečí vlastnému teologickému významu obrazu. 32 Por. WALCZAK, Marek: „Alter Christus“: Studia nad obrazowaniem świetości w sztuce średniowiecznej na przykładzie św. Tomasza Becketa. Kraków 2001, s. 25-52. 33 Por. BAXANDALL, Michael: Die Kunst der Bildschnitzer. Tilman Riemenschneider, Veit Stoß und ihre Zeitgenossen. München 1984, s. 62. KRAUSE, Katharina: »Sehet, welch ein Mensch!« Geschichte oder geistliche Auslegung des Lebens Jesu in der deutschen Malerei und Graphik um 1500. In: Zeitschrift für
89