Ivan Gerát : C o l u m n a m i l i t i a e C h r i s t i a n a e . K h i sto r i c k ý m f u n kc i á m l a d i s l avsk ý c h c y k l ov v 14 . sto r o č í
5. Uhorské legendárium, Bibliotheca Apostolica Vaticana, Cod. Vat. Lat. 8541, fol. 82r. Scény z Legendy sv. Ladislava. Repro: LEVÁRDY 1973
legendáriu predstavuje Ladislava ako mierotvorcu.20 Medzi ideálom mieru a obrazom neľútostného zápasu však existoval zrejmý rozpor. Kardinál Gentilis si očividne viac vážil mier. Niekoľko rokov po svojom návrate do Talianska, v druhom desaťročí 14. storočia – teda prakticky v rovnakom čase, ako vznikli lomnické maľby – si Gentilis nechal v spodnom Kostole sv. Františka z Assisi zhotoviť maľby zo života sv. Martina.21 Totožnosť objednávateľa fresiek Simona Martiniho s ideológom, obhajujúcim kult sv. Ladislava na dvore uhorského kráľa Karola Róberta, môže byť určitým dôvodom na porovnanie obidvoch súborov malieb. Porovnanie, pri ktorom sa ukáže viacero rozdielov. V súvislosti s našou témou sú rozdiely štylistického charakteru menej
zaujímavé, ako zásadne odlišné obsahové vyznenie oboch súborov malieb: Kým v Assisi sa sv. Martin zrie-
20
Heiligenleben. „Ungarisches Legendarium“. Codex vat. lat. 8541. Faksimileausgabe. Zürich 1990, fol. 83v. U nás je dostupnejšie o niečo menej reprezentatívne vydanie – LEVÁRDY, Ferenc (ed.): Magyar Anjou Legendárium. Budapest 1973, štúdia vydavateľa s. 11-53. Novšie SZAKÁCS, Béla Zsolt: Magyar Anjou Legendárium. Kandidátska dizertácia, rukopis, nepag. Autorovi ďakujem za poskytnutie elektronickej verzie rukopisu. 21 CONTINI, Gianfranco – GOZZOLI, Maria Cristina: L’opera completa di Simone Martini. Presentazione di Gianfranco Contini. Apparati critici e filogici maria Christina Gozzol. Milano 1970, s. 90.
86