Galéria – Ročenka SNG 2004–2005
prvok – pilier alebo stĺp – pre dva takéto oblúky a klenbu potvrdil pri archeologickom výskume10 nález kruhového murovaného základu. Blízko neho v násype pod podlahou sa dokonca našiel dôležitý fragment kruhového svorníka s tromi zachovanými výbehmi rebier (štvrté chýba), pochádzajúci iste z klenby baldachýnu – rebrá majú rovnaký profil ako v presbytériu, sú len subtílnejšie a ich nepravouhlé rozvetvenia zodpovedajú presne mierne obdĺžnikovej pôdorysnej dispozícii baldachýnu. 11 Rovnakú situáciu prezentujú nálezy aj v juhovýchodnom rohu lode. Okrem lomených oblúkov klenby na oboch stenách, nivelety menzy a zamurovanej malej niky v južnom múre (čiže vpravo od oltára podľa liturgických predpisov) je tam zásadným prvkom takmer kompletne zachované okno s lomeným záklenkom a vloženou trojlistovou kružbou do pomerne úzkeho výrezu. Jeho rozmery, výškové umiestnenie a posun od osi klenby k rohu lode,12 čiže do tesnej blízkosti menzy, jasne určuje funkciu tohto otvoru na osvetľovanie oltára i nástennej maľby. Rovnako bolo zrejme situované okno aj v severnom múre, len nejasne zachytené v deštruovanej ploche.
8
Viacero príkladov retabulovej funkcie nástennej maľby od románskeho obdobia po záver stredoveku uvádza BRAUN, Joseph: Der christliche Altar in seiner geschichtlichen Entwicklung II. München 1924, s. 530-534. Novšie k tejto téme MICHLER, Jürgen: Grundlagen zur gotischen Wandmalerei. In: Jahrbuch der Berliner Museen 32. Berlin 1990, s. 101-106. Z rakúskych príkladov je najvýraznejší nástenný obraz Ukrižovania v Kaplnke sv. Michaela benediktínskeho kláštora v LeobenGöss (Steiermark), okolo 1271–1285. Geschichte der bildenden Kunst in Österreich. Gotik. Ed. Günter BRUCHER. München – London – New York 2000, s. 244. V severočeskej Roudnici mal takúto funkciu dokonca nástenný obraz v otvorenom kláštornom ambite (podľa malej niky na pravej strane pod maľbou), okolo r. 1360, uvádza VOTOČEK, Otakar: Gotické Ukřižování augustiánského kláštera v Roudnici. In: Zprávy památkové péče, 17, 1957, č. 5–6, s. 240. 9 Označuje sa termínom baldachýn alebo cibórium. Zvolili sme prvú formu vo vzťahu k jeho pôvodu ako vladárskeho znaku, v tomto zmysle častejšie používanú. Pomenovanie cibórium sa skôr zvykne spájať s liturgickým predmetom. – Autori výskumu (cit. v pozn. 1) uvažovali o uvedených nálezoch ako o pozostatkoch bočnej lode v rámci bazilikálneho alebo halového (!) útvaru, ktorý bol podľa nich zmenený na jednolodie už v polovici 14. storočia. 10 Podľa Výskumnej správy z archeologického výskumu Farského kostola sv. Filipa a Jakuba v Bratislave–Rači, 2003, s. 9, plán č. 15. Spracovali Juraj Bartík, Zdeněk Farkaš, Tomáš Krampl. Archív Archeologického múzea Slovenského národného múzea, Bratislava. 11 Cca 295 × 265 cm s dlhšou východozápadnou stranou. Pieskovcový fragment má v dôsledku zemnej vlhkosti značne narušený povrch, najmä na pôvodne reliéfnom svorníku. Za upozornenie na tento nález ďakujem Tomášovi Kramplovi. Vo výskumnej správe z archeologického výskumu (cit. v pozn. 10) nie je obsiahnutý. 12 Rozmery celku so špaletami a parapetom 150 × 120 cm, vzdialenosť od rohu 50 cm, od dnešnej podlahy 115 cm.
3. Rača, farský Kostol sv. Filipa a sv. Jakuba ml. Severný úsek východnej steny lode, ľavá časť obrazu Ukrižovania. Foto: autorka
kou, lineatúra ostatných častí čiernou farbou. Pravá polovica obrazu s ďalšími dvoma postavami (alebo prinajmenšom Jána Evanjelistu), žiaľ, úplne zanikla, hoci sa tu omietková vrstva zachovala. Iba v hornej časti je slabo viditeľné pokračovanie horizontálneho brvna kríža. Jednoznačný vzťah tejto nástennej maľby k oltáru určuje jej funkciu oltárneho retabula,8 aj keď šírkovo značne presiahla rozmer obetného stola a jej centrálna os viedla na jeho pravú stranu. Osový posun by však mohol byť odôvodnený optickým kontaktom Kristovho kríža s evanjeliovou stranou oltára i natočením Kristovho tela (prípadne pôvodne smerovaním krvi z rany na boku) k jeho stredu. Rozmery maľby, jej umiestnenie a uzavretie hrotitým oblúkom však vyplynulo z dôležitého architektonického útvaru na tomto mieste, identifikovaného na stene samotným tvarom oblúku, deštrukciou za jeho vonkajším obvodom, pri vrchole malým zvyškom omietkového nábehu ku klenbe a zosekanou klinovou konzolou pri triumfálnom oblúku v úrovni hornej časti iluzívneho závesu. V súvislosti s oltárnym stolom a nástennou maľbou dokladajú tieto nálezy baldachýnovú konštrukciu,9 opierajúcu sa v rohu lode o obe steny. Konzola niesla kamenný oblúk rovnakého tvaru ako rámovanie maľby. Voľný nosný 71