Galéria – Ročenka SNG 2004–2005
portant to note that in the time of the last king of the Piast dynasty, the use of a crest was limited almost exclusively to the arms of the regions, which finds no analogies in the neighbouring countries. The alreadymentioned crest of the Dobrzyń region, repeated on clasps in the cathedral treasury at Aachen, may testify to the repetition of the solutions evolved in Poland. It is hard to ascertain whether there exists a direct relationship between the group of vault bosses in Cracow and that in Bratislava. Nonetheless, both of them belong to the group of most remarkable heraldic sets in Central Europe. It is worth remembering in the context of researches on the art of the entire region; it is
only for this reason that I have ventured to present my attempt at blazoning, imperfect as it is. Marek Walczak, Instytut Historii Sztuki Uniwersytet Jagielloński, Kraków
Ed. Anton LEGNER, Köln 1980, pp. 101-102; CROSSLEY, Paul: Kasimir the Great at Wiślica. In: Romanesque and Gothic. Essays for George Zarnecki. Ed. Neil STRATFORD. Woodbridge – Wolfeboro 1987, vol. I, p. 43.
O heraldickej štylizácii v architektonickej plastike 14. storočia. Medzi Budínom, Bratislavou a Krakovom Resumé Skupina svorníkov v prejazde bratislavskej Starej radnice predstavuje jeden z najdôležitejších súborov heraldického sochárstva na území dnešného Slovenska. V piatich reliéfoch sú tu prezentované poprsia muža a ženy ako aj tri helmy ovenčené klenotmi. Interpretácia a datovanie týchto diel boli pre bádateľov vždy veľmi ťažké. Vo svetle najnovších výskumov je tak štýlový charakter, jednoznačne odkazujúci k 14. storočiu, ako aj zachované formy častí architektúry príkladom vedomej archaizácie. Tento retrospektívny rys súvisí s rivalitou o uhorský trón, a teda prejazd bratislavskej radnice sa tak skutočne mohol interpretovať ako „triumfálna brána panujúcej dynastie, resp. jej prívržencov“ (Petr Fidler). Pri hľadaní analógií pre bratislavské svorníky sa medzi iným často spomína aj mestský palác pri Hlavnom námestí 17 (Rynek Glowny) v Krakove (okolo 1365–1370?). Obe budovy spája ich situovanie na hlavnom verejnom priestranstve stredovekého mesta, súvislosť s mestskou i kráľovskou mocou súčasne, program s politickým podtónom na svorníkoch klenby, spojenie poprsí vládcov s erbmi a napokon aj nahradenie erbových štítkov helmami s klenotmi. Toto riešenie má veľký význam pre kompozíciu svorníkov, nakoľko ich dekor práve ním nadobudol neobvykle veľkú monumentalitu. Dojem realizmu umocňuje i fakt, že helmy sú prezentované v rozličných pohľadoch. Dva spomedzi kráľovských klenotov sú umiestnené na tzv. točeniciach (nem. Schirmbrett), často využívaných v západoeurópskej heraldike. Toto riešenie sa v podstate nedá analyzovať ako štýlové vlastnosti sensu stricto. Výber takéhoto spôsobu výzdoby bol skôr výsledkom zámeru a heraldickej erudície autorov oboch programov. V obidvoch skupinách sú uplatnené hrncové prilby, ktoré sa rozšírili v prvej polovici 13. storočia a v storočí nasledujúcom sa postupne stávali anachronizmom. Strácajúc svoje bojové určenie, tieto brnenia sa menili jednak na súčasti turnajovej zbroje, ale i reprezentačného výstroja. Helmy boli opracované s osobitým záujmom o detail, čo od 30. rokov 14. storočia nachádza paralely v ríšskej kamennej plastike. Alexander Freiherr von Reitzenstein uvažoval, že nový spôsob zobrazenia ozbrojenca, spočívajúci v starostlivom exponovaní elementov výzbroje, jeho vybavenia prikrývadlami súvisí s vedomou prezentáciou znalectva v tejto oblasti. Ostentatívne predvádzanie klenotov je tiež dôsledkom premien, ktorým podľahla výzbroj pod vplyvom zmeny v spôsobe vedenia boja. Na zdokonaľovanie výzbroje sa koncentrovalo pomenej síl a napokon sa na štíty úplne rezignovalo. Erb rytiera prestal hrať určitú úlohu na vojenskom poli, namiesto toho jeho význam narastal v čase rozmachu turnajov. V tomto procese sa kvôli identifikácii účastníkov rozvíjali aj ozdoby helmy. Veľa historikov, na čele s Michelom Pastoureauom, považuje helmu s klenotom, podobne ako korunu, devízu alebo reťaz rytierskych zákonov len za tzv. vnútorné ornamenty, dekoratívne elementy zbavené väčšieho významu. Zdá sa však, že tieto názory zjednodušujú skutočnosť: takúto úlohu samotnej helmy s klenotom dokumentujú kvalitné umelecké diela, ako aj dochované popisy turnajov. Významné postavenie tu musel mať zvyk slávnostne vystavovať rytierske helmy stojace v skriniach alebo
67