Galéria – Ročenka SNG 2004–2005
Malopoľsko – Sliezsko – Spiš Niekoľko poznámok k sochárstvu na konci 13. a v prvej tretine 14. storočia Resumé V roku 2003 vyšli dva články Roberta Suckaleho, ktoré sa obšírne zaoberajú ranogotickým sochárstvom územia Čiech alebo Slovenska. Obe štúdie predstavujú široké, smelo navrhnuté vízie. V ich rámci podľahla radikálnej zmene nejedna predstava o umeleckej genéze, zrevidované bolo nejedno datovanie z posledných rokov. Zámerom prítomného príspevku je pomerať vybrané príklady sliezskeho či malopoľského kontextu novými Suckaleho propozíciami – hoci kontroverznými, každopádne hodnými úvahy. Aspektom, ktorý by sa pri úvahách nad kamennou plastikou Malopoľska na konci 13. storočia mal rozhodne zohľadniť, je jej „italizmus“ – čiže miera a charakter talianskeho slohového vplyvu. V Nowom Korczyne, v bývalom františkánskom kostole postavenom v 3. štvrtine storočia pod kniežacím patronátom Boleslava Hanblivého a Kingy, zachovali sa tri vápencové, avšak až rezbársky stvárnené fragmenty. Všetky pochádzajú s najväčšou pravdepodobnosťou z konštrukcie už nezachovaného lektória (okolo 1280 ?). Jeden z nich stvárňuje svätca v pohľade en face, v habite, s knihou a nimbom – zjavne sv. Františka. Na ďalšom malá postava mnícha kľačí pred sv. Stanislavom biskupom, ktorý bol patrónom onoho kostola založeného krakovským kniežaťom. Už sama nezvykle včasná františkánska ikonografia, prezentovaná v tomto prípade v sochárskom médiu, orientuje smer našich úvah na Taliansko. Tam sa najstaršie dve sochárske zobrazenia sv. Františka, raz vo forme reliéfu, raz sochy, objavujú v Pistoji a v Siene, v oboch prípadoch vo františkánskom okruhu. Pre nás závažnejší reliéf v Pistoji je fragmentom náhrobku, ktorý vznikol v období okolo 1270–1280 a bol pripísaný lombardskému rezbárovi Giroldovi di Giacomo da Como, tvoriacemu pod vplyvom Nicolu Pisana. Vo Wiślici, neďaleko od Nového Korczyna, zachovala sa monumentálna skulptúra Madony s dieťaťom (vytvorená z miestneho vápenca), zvaná tiež Madona Łokietkowa, čo sa vzťahuje na odkaz u Jana Długosza, že sa pred ňou mal modliť sám poľský kráľ. Bližšie analógie ju spájajú s českou Madonou z Rudolfova z čias neskorého Přemysla Otakara II. V kompozícii wiślickej sochy určuje ďalšie pozorovanie najmä jeden charakteristický detail – totiž neobvykle nízke umiestnenie dieťaťa. Zriedkavým je však aj motív gesta Márie, voľnou rukou sa dotýkajúcej chodidla Ježiša. Analógie nachádzame opäť v Taliansku, tie najbližšie vo figúre Madony na sienskej ambone Nicolu Pisana z roku 1268, ale tak isto v dvoch iných jeho postavách alebo u Arnolfa di Cambio. Nevedno, či príchod tvorcov malopoľských sôch možno posudzovať v súvislosti s krakovským kniežaťom Boleslavom V. – Hanblivým († 1279), alebo či skôr s rádovými kontaktmi františkánov. Žiadne zo spomenutých diel navyše nezaznamenalo odozvu v lokálnom okruhu. V minulosti sa už veľakrát poukázalo na súvislosti medzi gotickou skulptúrou na Spiši na jednej strane a v Malopoľsku alebo Sliezsku na strane druhej. Neprekvapí teda, že aj v príbehu sliezskeho a najmä malopoľského sochárstva možno zaiste vykonať aj isté korektúry v datovaní i proveniencii, ktoré by dovolili bližšiu koreláciu s novými návrhmi R. Suckaleho ohľadne spišského sochárstva. V kontexte typu Madony, akú predstavuje figúra z Ulože, pripadá kľúčová pozícia dnes už nezachovanej Madone z Lubiąże, naposledy skúmanej tak J. Homolkom, ako aj A. Ziomeckou, ktorá ju datuje okolo 1330–1340. Avšak rovnako dobre mohla táto socha vzniknúť už aj na počiatku 14. storočia. Takýto typ postavy s otvoreným plášťom má v Sliezsku monumentálnu kamennú paralelu v soche označovanej ako Salomea, glogovská kňažná, pravdepodobne z obdobia okolo roku 1300. Obe skulptúry mohli vzniknúť v mecenášskom okruhu głogovského kniežaťa Henricha III. († 1309). Madonu z Toporca a Madonu z Ruskinoviec Suckale označil za včasné diela, na Spiši zohrávajúce „prototypovú“ funkciu. V južnom Malopoľsku sa čoskoro stretli s bezprostrednou odozvou. Ide o postavy Madon zo Szaflar – pre Toporec a z Nového Sadu (Nowy Sącz, č. III) – pre Ruskinovce. Ich neskoré datovanie je neudržateľné a bude ho treba skorigovať do obdobia okolo prelomu prvej a druhej štvrtiny 14. storočia. Iný formálny typ Madony (na Spiši však bez paralel) predstavujú v Malopoľsku dve sochy datované doteraz do obdobia okolo rokov 1350–1360. Madone z Nového Sadu (č. II), pripomínajúcej drapériu Márie z portálu katedrály v Remeši, je formálne blízka spomenutá Madona z Rudolfova, ktorú za určitých okolností možno považovať za predobraz malopoľskej skulptúry, odhliadnuc od istých rozdielov. Blízkosť oboch rezieb naznačuje možnosť vzniku Madony z Nového Sadu ešte na konci 13. storočia alebo okolo roku 1300 a jej vytvorenie by sa mohlo dať do súvisu s vládou českého kráľa Václava II. na krakovskom území v roku 1291. O niečo mladšia od novosadskej sochy sa javí jej stranovo obrátená verzia – Madona z Tilmanovej,
55