Galéria – Ročenka SNG 2004–2005
2. Monštrancia z Popradu–Veľkej, detail: Soška Madony v kaplnke nad lunulovou schránkou. Stav pred reštaurovaním. Foto: P. Fratrič
3. Monštrancia z Popradu–Veľkej, detail: soška Madony počas reštaurovania. Foto: P. Fratrič
álny Nebeský Jeruzalem, ale aj v plastickej geometrickej a vegetabilnej výzdobe, kde dominuje vinič, eucharistický symbol Krista a rozety, predstavujúcej Pannu Máriu. Vo figurálnej výzdobe sa objavuje v gotike preferovaná ikonografia – postava Krista v eucharisticky dominujúcej forme Ukrižovaného a v protiklade k nemu Madona – tak teologicky, ako aj emocionálne využitá prefigurácia matky Ukrižovaného. Z hagiografických námetov nájdeme na monštrancii svätcov v gotike obľúbených: sv. Jána Evanjelistu, obľúbenca Pána, svätých uhorských kráľov Štefana a Ladislava, predstavujúcich stredoveké rytierstvo v boji so zlom, sv. Katarínu Alexandrijskú, patrónku remesiel, a sv. Barboru, patrónku v hodine smrti. Monštrancia z Popradu–Veľkej je pre svoj vek, slohovú príslušnosť, kvalitné vypracovanie a v neposlednom rade pre výnimočnú základnú stavbu jednou z najvýznamnejších pamiatok z oblasti liturgického zlatníctva na Slovensku. Reštaurovaním monštrancie poverili renomovaného reštaurátora zlatníckych diel Petra Mišíka z Kremnice, ktorý sa tejto práci venuje už dlhé roky a z jeho rúk vyšiel rad úspešne zreštaurovaných diel. P. Mišík
zúročuje štúdium doterajších reštaurátorských postupov, ktoré v mnohom obohatil vlastným prínosom, vysoká zodpovednosť sa u neho spája so zručnosťou, poučenosťou a samozrejme s nekonečnou trpezlivosťou. Nasledujúci výklad sa podstatne opiera o reštaurátorskú dokumentáciu, prípadne ústny komentár spomínaného reštaurátora. Už úvodný úkon reštaurovania – rozobratie – bol v danom prípade problematický nielen vzhľadom na zložitosť stavby a výzdoby monštrancie, ale aj vzhľadom na jej stav. Dôsledné rozobratie v sebe zahŕňalo aj odstránenie množstva nevyhovujúcej spájky z minulých opráv, ktorá narúšala vzhľad monštrancie, pričom v mnohých prípadoch nespĺňala funkciu bezpečného scelenia. Išlo o veľké množstvo – odhadom 300 prípadov – spájkovania na menších aj väčších prasklinách. Podľa skutočnosti, že niektoré spoje boli spájkované opakovane, až po vytvorenie ,,kôpok“ hmoty vystupujúcich nad povrch predmetu, dochádzalo k spájkovaniu v niekoľkých etapách, čo je vzhľadom na vek predmetu aj pravdepodobné. Okrem bežného čistenia (neagresívnymi chemickými prostriedkami, ultrazvukom) bola na mnohých
327