Galéria – Ročenka SNG 2004–2005
grafike sa však zreteľne odlišuje od hviezdy ako nebeského telesa, žiariaceho nad strechou rozpadávajúcej sa stavby, a hviezdy na zástavách troch kráľov, zobrazených prísne heraldicky bez naznačenia svetelných lúčov. Na Lochnerovom oltárnom obraze zástava s hviezdou a polmesiacom vlaje nad hlavou kráľa v strednom veku, pri najstaršom a zároveň kľačiacom kráľovi stojí vojak so zástavou posiatou hviezdami a za ním sa nachádza posledná s naznačenou postavou muža, ktorá žrďou dosadá k hlave afrického kráľa. Lochner a Schongauer na rozdiel od obrazu Rogiera van der Weyden dopĺňajú ikonografiu troch kráľov, symbolizujúcu tri obdobia veku muža o ďalší prvok: najmladší z kráľov je zobrazený ako Afričan. Prvé príklady zobrazenia jedného, zvyčajne najmladšieho z troch kráľov, ako černocha alebo murína, pochádzajú už z 12. storočia (španielska knižná maľba), častejšie sa však objavujú od 15. storočia (čo mohlo ovplyvniť privážanie subsaharských černochov do Európy Portugalcami od 70. rokov 15. storočia).26 Na Lochnerovom obraze ostatní dvaja králi majú európsku fyziognómiu, len podľa perzského klobúka možno jedného z nich označiť ako reprezentanta ázijského kontinentu. Európa, Ázia a Afrika vtedy predstavovali celý známy svet (orbis tripartitus).27 Teda znaky na zástavách troch kráľov možno s najväčšou pravdepodobnosťou interpretovať ako symboly troch kontinentov s tým, že Ázia je zastúpená hviezdou a polmesiacom. Schongauer asi o polstoročie neskôr etnicky špecifikuje iba afrického kráľa, zástavy v pozadí už nie je možné priradiť jednotlivým kráľom – pravdepodobne sa stali všeobecným označením pre vzdialené a cudzie kultúry. Pojem orient bol pre stredovekých Európanov synonymom všetkého, čo nebolo kresťanské.28 Hviezda a polmesiac na zástavách Troch kráľov teda mohli pomáhať divákom identifikovať postavy ako orientálcov, čo však nemuselo znamenať nepriateľov Krista a Cirkvi. Traja králi svojou múdrosťou rozpoznali Boží plán a vzdali hold malému Ježiškovi ako Spasiteľovi ľudstva, a tým získali dokonca status svätcov, ktorý však bol silnejšie vnímaný v počiatkoch 25
3. a–b Majster MS: Kristus na Olivovej hore, detail. 1506. Keresztényi Múzeum Esztergom. Foto: A. Mudrák
od Stefana Lochnera (okolo 1440). Schongauer teda pri zobrazení zástav čerpal zo starších zdrojov, ktorých význam zrejme ešte neupadol do zabudnutia. Dnes je však obtiažne určiť, komu z troch kráľov túktorú zástavu priradiť. Hviezda na obrazoch Klaňania troch kráľov má poukazovať na kométu, ktorá mudrcov z východu priviedla do Betlehema (theophánia).25 Na Schongauerovej
Podľa André Grabara v ikonografii imperiálneho Ríma hviezda symbolizovala astrálnu existenciu osoby, nad ktorou sa zjavila. Kresťanskí tvorcovia obrazových kompozícií mali prevziať Betlehemskú hviezdu bezpochyby z evanjelií, ale jej umiestnenie nad postavu Panny Márie v scénach Narodenia Krista alebo Klaňania troch kráľov vychádza z pohanskej tradície, ktorá hviezdu chápala ako znak božej prítomnosti. – GRABAR, André: Christian Iconography. A Study of its Origins. Princeston 1968, s. 132-133. Por. tiež SCHILLER, Gertrud: Ikonographie der christlichen Kunst, 1. zv. Gütersloh 1981 (3. vyd.), s. 107. 26 WEIS, Adolf: Drei Könige. In: Lexikon der christlichen Ikonographie, 1. zv. Ed. Engelbert KIRSCHBAUM SJ. Rom – Freiburg – Basel – Wien 1968, stĺ. 539-549. 27 Pozri SIMEK, Rudolf: Weltbild. II. Geographisch. In: Lexikon des Mittelalters, 8. zv. München 2003, stĺ. 2163-2165. 28 Por. WEIS 1968 (cit. v pozn. 26); tiež RAPP, Francis: Církev a náboženský život Západu na sklonku středověku. Brno 1996, s. 121-125.
283