Martin Šugár: Hviezda, na ktorú sa zabudlo
2. a–b Majster MS: Ukrižovanie, detail. 1506. Keresztényi Múzeum Esztergom. Foto: A. Mudrák
takýto aspekt interpretácie nedá celkom vylúčiť, ale nie sú známe nijaké relevantné fakty, ktoré by podobné úvahy aspoň indikovali. Práve naopak, už v čase vzniku malieb Majstra MS sa František Balaša, otec Melichara a Jána, angažoval v bojoch proti Turkom.19 Hoci tabule Majstra MS a najstaršie zachované znázornenie erbu Balašovcov delí takmer 70 rokov, neoslabuje to dôležitú argumentáciu proti hľadaniu ich vzájomnej historickej súvislosti. Je totižto pravdepodobné, že Balašovci používali svoj erb už skôr.20 V nijakom prípade nemožno o nich uvažovať ako o donátoroch oltára, pretože vtedy by sa na nich poukazovalo dôstojnou prezentáciou ich erbu, napríklad jeho položením pri nohách dobrodinca. Na vysvetlenie problému z hľadiska heraldiky treba dodať, že osemcípa hviezda na zástave nebola načrtnutá ako všeobecná neživotná figúra, pretože tá sa zásadne zobrazuje šesťcípa (počet cípov sa preto ani neblasonuje). Iba vo výnimočných prípadoch, ako je napríklad hviezda pánov zo Šternbergu, sa počet cípov mení na osem.21 Uvažovať o tom, či ide v tomto prípade vôbec o citáciu heraldických figúr, je teda neopodstatnené. Namieste je však otázka, či práve podobnosť znakov na zástave a v štíte Balašovcov neviedla majstra k vynechaniu hviezdy, aby prípadné nežiaduce analógie vylúčil. Hoci je pokus vysvetliť zmenu štruktúry znakov na zástave dôsledkom zásadného obratu pri ich spoločnom výklade v plnej miere oprávnený, argumentácia sa zatiaľ môže opierať iba o všeobecné poznatky ikonografie. Na ich základe je však ťažké detailne objasniť konkrétne motívy, najmä ak k dielu neexistujú takmer nijaké priame pramene a nie sú doložené ani porovnateľné obrazové príklady. Hviezdu a polmesiac mali v priebehu 15. storočia prevziať od kresťanov Turci, iné teórie zas tvrdia, že ide o pôvodné znamenie prevzaté z Orientu.22 Hviezda a polmesiac sa objavujú spoločne na jednej z troch zástav nesených jazdcami v sprievode troch kráľov zobrazených na medirytine Martina Schongauera datovanej pred rok 1479 (B. 6-I).23 Na ďalšej je pole zástavy posiate viacerými hviezdami a z tretej vidno iba spodný okraj s nohami stojacej postavy. Východiskom pre Schongauerovu grafiku bol evidentne Oltár Klaňania troch kráľov (tzv. Columbaaltar; pred 1455) od Rogiera van der Weyden, 24 na ktorom však zástavy troch kráľov chýbajú. Tie sa objavujú v identickej podobe na Oltári Klaňania troch kráľov z kolínskeho dómu
18
sáról „... pranierujúca prospechársku bezzásadovosť vysokej šľachty“.18 Domnievam sa, že táto satira dokazuje, že účinným médiom na vyjadrenie spoločenskej kritiky už v tom čase bolo (tlačené) slovo, a preto je veľmi otázne, či ikonografická koncepcia oltárneho retabula by mohla byť využitá ako zmysluplný a efektívny prostriedok, ktorý by odzrkadľoval prípadný momentálny konflikt donátora s Balašovcami. Teoreticky sa
Slovenský biografický slovník (od roku 833 do roku 1990). 1. zv. (A–D). Martin 1986, s. 116-117. 19 František Balaša padol po boku Ľudovíta II. v bitke pri Moháči 29. augusta 1526. – Ibidem. 20 NOVÁK 1980 (cit. v pozn. 15), s. 49. 21 BUBEN, Milan: Encyklopedie heraldiky. Praha 1994, s. 144 (s. v. Hvězda). 22 Ibidem, s. 214-215 (s. v. Měsíc). 23 HUTCHINSON CAMPBELL 1996 (cit. v pozn. 7), s. 40-41. 24 Ibidem.
282