Galéria – Ročenka SNG 2004–2005
Hviezda, na ktorú sa zabudlo Prehliadaný det ail na Ukrižovaní od Majstra MS a neľahké objasňovanie jeho významov* MARTIN ŠUGÁR
Majster MS, monogramista z prelomu 15. a 16. storočia, patrí k umelcom, ku ktorým sa nepretržito už niekoľko desaťročí vracajú predovšetkým maďarskí historici stredovekého umenia. Kvalita jeho diela inšpirovala k vytvoreniu početných a rôznorodých interpretácií, ktoré ho neraz mýtizovali. Začiatkom 60. rokov 20. storočia sa strhla v maďarskej umenovednej literatúre polemika, ktorú vyvolal pokus László Zolnaya stotožniť hlavu zvieraťa s rohmi a polmesiac na zástavách na tabuliach Majstra MS s heraldickými figúrami erbu Balašovcov.1 Jeho pokus smeroval k vyvráteniu hypotézy Istvána Genthona, že by mohlo ísť o erb banskoštiavnického cechu mäsiarov, azda pravdepodobného objednávateľa oltára.2 Vzápätí Miklós Mojzer predstavil svoj pohľad a symboly na zástavách vysvetlil na pozadí náboženských textov z 15. storočia ako symbolické zastúpenie Synagógy v antitéze voči Kristovmu krížu, ktorý interpretoval ako novú, víťaznú zástavu.3 Príznačným pre túto diskusiu bola snaha objasniť tieto hypotézy buď heraldicky, alebo z hľadiska ikonografie. Inými slovami išlo o pokus zodpovedať otázku, či sa znaky vzťahujú na donátora (resp. donátorov) alebo na náboženské texty, oprávňujúce vznik nezvyčajnej symboliky. Mojzerova interpretácia sa prijala ako v podstate spoľahlivá bez akýchkoľvek pokusov revidovať jeho závery.4 Problém donátorov oltárneho retabula Majstra MS sa Mojzer pokúsil naposledy vyriešiť poukázaním na manželov Leonharda Heinitzkého a Dorotheu Duschlin, ktorí mali v roku 1506 získať odpustky za milodary na hlavný oltár vo Farskom kostole Panny Márie v Banskej Štiavnici.5 Ich erb, ani to, či ho vôbec používali, síce nie je známe, no pokus hľadať ho na zástavách pašiového cyklu je skutočne bezpredmetný. Podnetom pre upozornenie na túto – v podstate uzavretú polemiku – a pokus preveriť ju sa stal malý, doposiaľ prehliadaný detail: je ním náčrt osemcípej hviezdy na zástave na Ukrižovaní, ktorá je viditeľná v podkresbe vďaka oslabeným vrchným vrstvám. Tým získala polemika medzi oboma dávnymi hypotézami opäť na príťažlivosti – mohlo by skutočne ísť o heraldické figúry erbu Balašovcov? V tejto štúdii sa nebudem zaoberať nastolenou témou, aby som potvrdil či vyvrátil jeden alebo druhý výklad. Pôjde mi skôr o to, aby som na základe objaveného náčrtu hviezdy preveril čo najob-
* Pôvodný názov tohto príspevku, ktorý bol avizovaný v programe konferencie, znel Oltár miestom zúčtovania? 1 ZOLNAY, László: M. S. mester kérdéséhez. In: Művészet, 4, 1963, č. 12, s. 3-4. 2 GENTHON, István: A selmecbányai Szent-Katalin-templom hajdani főoltára. In: Archeológiai Értesítő, 45, 1931, č. 1, s. 120147. [Štúdia vyšla tiež v nemeckej verzii pod názvom Meister MS. In: Ungarische Jahrbücher, 12, 1932, Heft 1/2 (April), s. 21-39]. 3 Odvolával sa predovšetkým na verše básne Bernardina de Bustis Rosarium sermonum predicabilium... (Venezia 1498): Ave o croce o digna di grande honore / Vera insegna de popolo christiano / Bello stendardo in cui salvi ne vano / Per Jesu Cristo nostro bon signore. – MOJZER, Miklós: Tanulmányok a Keresztény Múzeumban II. – MS Mester zászlai. In: Művészettörténeti Értesítő, 14, 1965, č. 2, s. 97-106. (Štúdia vyšla tiež v nemeckej verzii pod názvom Die Fahnen des Meisters MS. In: Acta Historiae Artium, 12, 1966, č. 2, s. 93-112). 4 Mojzer sa k ikonografickým otázkam vrátil takmer o desaťročie neskôr v štúdii venovanej pašiovým tabuliam, v ktorej ich začlenil do širšieho kontextu s využitím nezmenených výsledkov svojho predchádzajúceho bádania. – MOJZER , Miklós: Paintings of the Passion by Master M. S. 1506. Budapest 1976. 5 MOJZER, Miklós: A festő hagyatéka, ahogyan ma látjuk. In: MIKÓ, Árpád – POSZLER, Györgyi: „Magnificat anima mea Dominum“. M S Mester Vizitáció-képe és egykori selmecbányai főoltára. The Visitation by Master M S and his Former High Altar at Selmecbánya. [Kat. výst.] Magyar Nemzeti Galéria, Budapest 1997, najmä s. 18 a n., prepis archívneho materiálu – pozri pozn. 5. – Jeho interpretáciu archiválií vo svojej recenzii na citovaný katalóg prijala PÖTZL-MALÍKOVÁ, Mária: „Magnificat anima mea dominum“. Na okraj výstavy Majstra MS v Budapešti. In: Ars, 31, 1998, č. 1–3, s. 254, pozn. 34), no Mikuláš Čelko upozornil na niekoľko faktov, ktoré Mojzerov výklad vážne spochybňujú. Napr. Mojzer nezohľadňuje skutočnosť, že ide o mladší odpis staršieho záznamu, ktorého dôveryhodnosť je minimálna, pretože sa v ňom pre označenie tzv. horného Farského kostola Panny Márie používa mladší názov Schlosskirche, zaužívaný až v období po prestavbe kostola na protitureckú pevnosť v polovici 16. stor. Okrem toho Čelko cituje niekoľko starších záznamov, týkajúcich sa iných donácií pre hlavný oltár vo farskom kostole. Z toho vyplýva, že Mojzerom citovaný dokument nemusí dokazovať vztýčenie nového retabula. Pozri ČELKO, Mikuláš: Vývoj Banskej Štiavnice na konci 15. a na začiatku 16. storočia. In: Neskorogotický oltár Majstra MS z roku 1506 v Banskej Štiavnici. Eds. Jozef LABUDA – Mária ČELKOVÁ. Banská Štiavnica 2003, s. 14-15, pozn. 20-24.
279