Radoslav Ragač: Donátori v prostredí neskorostredovekého malomesta
Zvolen je typickým prípadom takéhoto chápania sakrálnej stavby. Budova zvolenského kostola a jej bezprostredné okolie boli od stredoveku centrom rôznych profánnych aktivít mesta. Mestskú radnicu pravdepodobne na konci 14. storočia pristavali k sakristii a k lodi kostola, s ktorým bola na úrovni prízemia aj priamo spojená portálom.6 Priľahlá sakristia kostola sa okrem svojej primárnej funkcie pravdepodobne využívala aj ako mestský archív a pokladnica.7 V novoveku ku kostolu pristavali aj mestskú vežu s fortifikačnou funkciou. Pri kostole už v stredoveku stála aj mestská škola, tržnica a od roku 1467 i drevená hodinová veža.8 Tento stav zachytáva tiež najstaršie známe výtvarné zobrazenie mesta Zvolen, Willembergova veduta z roku 1599. Predpokladáme, že v stredoveku vznikol pri kostole aj špitál.9 Panovník ako donátor Prvé známe panovnícke privilégium týkajúce sa priamo Kostola sv. Alžbety pochádza z roku 1381. Ľudovít I. Veľký potvrdil privilégiom mestu starý zvyk – „consuetudo“ – vyberať 1 zlatý pre potreby farského kostola za každý sud vína dovezený do mesta cudzincami na predaj.10 Poplatky sa mali vyberať aj od ľudí, ktorí pracovali na stavbe kráľovského zámku vo Zvolene – „laborantes Curie nostre“, pokiaľ ho nedoviezli pre vlastnú potrebu.11 Privilégium je zaujímavé hneď z viacerých hľadísk. Okrem toho, že identifikuje jeden zo zdrojov príjmov farského kostola, je aj potvrdením toho, že stavba zámku v tomto období ešte pokračovala a v meste sa dlhodobejšie zdržiavala pomerne dobre situovaná skupina (umeleckých) remeselníkov v kráľovských službách. Práve ich výslovné uvedenie v listine naznačuje, že privilégium si mesto vydobylo z dôvodu sporov s nimi. Podotýkame, že privilégium, známe aj zo staršej literatúry, sa niekedy nesprávne interpretovalo ako základ datovania stavby kostola do obdobia druhej polovice 14. storočia.12 V roku 1465 si mesto vymohlo od panovníka Mateja Korvína imunitu pre farára Ladislava (a jeho nástupcov a faru postavenú na námestí oproti kostolu), ktorého sa snažili obmedzovať zvolenskí župani a v tomto období z titulu svojej funkcie zároveň aj zvolenskí hradní kapitáni.13 Mladšie písomné pramene z roku 1699 uvádzajú, že v roku 1481 kráľovná Beatrix fundovala vo zvolenskom farskom kostole akési „auditórium“, označované v literatúre aj ako „auditórium kráľa Mateja“. V roku 1699 bol tento bližšie neznámy priestor lokalizovaný jednou zo stránok sporu (katolíckym farárom) do radnice, čo však už vtedajšie vyšetrovanie jednoznačne vyvrátilo. Radnica bola podľa výsledkov vyšetrovania stoličných komisárov svetskou stavbou.14 Možnú donátorskú aktivitu kráľovnej Beatrix, ktorá bola v tom období vlastníčkou mesta, zatiaľ nevieme presnejšie identifikovať.15 Predpokladáme však, že informácia môže mať reálny základ. Analógiou môže byť donácia pre kostol v blízkej Babinej (pravdepodobne v roku 1483), ktorému kráľovná Beatrix darovala mlyn s dvoma mlynskými kameňmi.16
Mesto Zvolen ako donátor Inštitúcia kostolného otca Na spravovanie hospodárskych záležitostí farského kostola vznikla vo Zvolene už v stredoveku funkcia kostolného otca (vitricus, nem. Kirchenvater). Vo Zvo-
ich ponuky na obsadenie uprázdneného miesta farára v Košiciach. In: SOPKO, Július: Kroniky stredovekého Slovenska. Slovensko očami kráľovských a mestských kronikárov. Budmerice 1995, s. 231-234. 6 RAGAČ, Radoslav: Zvolenská radnica v písomných prameňoch do konca 16. stor. In: Archaeologia Historica 25, 2000, s. 33-41; RAGAČ, Radoslav: Neskorostredoveké mestské stavebné aktivity v okolí zvolenského farského Kostola sv. Alžbety. In: Pamiatky a múzeá, 2000, č. 1, s. 15-19. 7 RAGAČ 2000 AH (cit. v pozn. 6), s. 38, 40. 8 RAGAČ, Radoslav: Zvolenské mestské hodiny do polovice 17. storočia. In: Zborník Filozofickej fakulty Univerzity Komenského – Historica XLV/2002. Pamätnica k 50. výročiu študijného odboru archívnictvo a pomocné vedy historické FF UK v Bratislave, s. 127-130. 9 Stredoveké údaje o jestvovaní špitála sú sporné. Priamy údaj o existencii zvolenského špitála pochádza až z r. 1582. Ide o listinu Rudolfa II. z 5. 3. 1582, ktorou povolil mestu Zvolen postaviť na jeho podporu mlyn na Hrone. Listinu do odbornej literatúry uviedol BÁNIK 1891 (cit. v pozn. 2). Tvrdí však, že špitál vznikol ešte v stredoveku, v priebehu 15. stor. (s. 6, 18, 56). 10 „... quivis hom(in)es alienigene scilicet et extranei ac forens(es) vina ad ipsam civitatem n(ost)ram vtputa ip(s)or(um) semp(er) libere importassent causa vendicionis, sed de singulis vasis vini singulos florenos p(ro) fabrica(cione) et necessitatibus Ecc(lesi)e p(a)rochialis de eadem exponendos p(er)soluissent...“ – ŠA Banská Bystrica, pob. Zvolen, MZ, Listiny, inv. č. 5/kr. 1 – listina pochádza z 18. 2. 1381. 11 „...familiares aut laborantes Curie n(ost)re existant, vina in ip(s)am Ciuitatem n(ost)ram p(ro)pinac(i)onis causa cum pintis et alis mensur(is) faciend(o) imporatentes de singulis vasis vini singulos florenos eidem Ecc(lesi)e p(a)rochiali dare et p(er)solvere teneantur...“ Ibidem. 12 Zo staršej lit. SLÁVIK, Ján: Dejiny Zvolenského evanjelického bratstva a seniorátu. Banská Štiavnica 1921, s. 790. Zdá sa, že J. Slávik priniesol toto tvrdenie do odbornej literatúry. 13 „curia ex oposito dicte ecclesie vicinitate domus Johannis Sygel...“ – ŠA Banská Bystrica, pob. Zvolen, MZ, Listiny, inv. č. 25/ kr. 2, listina pochádza z 15. 4. 1465. Gotická budova, stredoveké nástenné maľby, z ktorej sú vystavené v expozícii Slovenskej národnej galérie na Zvolenskom zámku, stála až do prvej polovice 20. storočia, keď bola asanovaná. 14 RAGAČ 2000 AH (cit. v pozn. 6), s. 34-35. 15 Proti možnosti prestavby kaplnky na radnicu svedčí podľa nás aj to, že Beatrix Aragónska mala k dispozícii prepychovú dvojpodlažnú gotickú kaplnku na Zvolenskom zámku. Predpokladáme skôr jej nejakú majetkovú donáciu pre kostol, niektorú z kaplniek či špitál. Podotýkame, že J. Bánik v inej súvislosti podľa nás chybne stotožňuje na viacerých miestach Beatrix Aragónsku s Beatrix, manželkou Ondreja II. BÁNIK 1981 (cit. v pozn. 2), s. 17, 19. 16 RAGAČ, Radoslav: Mestečká Zvolenskej stolice. Historický vývoj pečatí a erbov. Rigorózna práca, Bratislava 2002, s. 8-12 (práca je uložená na Katedre archívnictva a pomocných vied historických FF UK v Bratislave).
202