Galéria – Ročenka SNG 2004–2005
11. Košice. Dominikánsky kostol. Baldachýn z južnej steny chóru. Foto: autor
12. Košice. Dominikánsky kostol. Vlys triumfálneho oblúka. Foto: autor
Základy lettnera našli už pri výskumoch pamiatky, nález však nebol podrobnejšie zverejnený. Čelná stena lettnera bola približne 4 metre pred triumfálnym oblúkom v lodi, uprostred mala zošikmený priechod (v šírke takmer 2 metrov), lemovaný kamennými článkami s okosenou hranou – podobne ako to zachytil aj náčrt A. Canevaleho. Nateraz nemožno vznik lettnera presne zaradiť, ale podľa náznakov z chóru i lode (podľa rozloženia miest oltárov v chráme), mohol byť súčasťou celkovej koncepcie priestorového členenia už v počiatkoch (ak kostol nemal ešte staršieho provizórneho predchodcu), teda niekedy v záverečnej tretine 13. storočia. V tomto období dominikáni bežne používali rôzne formy lettnerov:48 aj z uhorských nálezov poznáme existenciu niekoľkých (napr. z budínskych dominikánov snáď i dve úpravy), ktoré síce potvrdzujú ich výskyt, ale zväčša ich konkrétnejšia architektonická podoba zostáva neobjasnená.49 Ťažko tiež posúdiť, kedy žobravé rehole v Uhorsku začali deliť priestor lettnerom, hoci u dominikánov to nariaďovali už rehoľné predpisy z roku 1249.50 Dosť neobjasnená rovnako zostáva uhorská genéza pôdorysnej schémy dlhého (kaplnkového) chóru s polygonálnym (zvyčajne päťosminovým) uzáverom a nezaklenutým sálovým jednolodím. Najstaršie známe príklady tohto typu – ako františkánsky kostol v Budíne – sú len skromne potvrdené archeologickými nálezmi častí obvodových múrov a rovnako málo tvaroslovím. Kostol sa datuje do rozpätia rokov 1250–1260,51
prípadne 1260–127052 a výtvarne súvisel s budínskym mariánskym kostolom, kde okolo roku 1260 došlo k zmenám v repertoári stavebnej plastiky s dominujúcimi herbárovými prvkami.53 K ďalším včasným kosto-
skom archíve v Budapešti (OL. Filmtár. W 594. Rb. 48/1). Na pláne nie je menovaná stavba, ktorú kresba zachytáva, iba sa uvádza, že ide o staré základy (Piano del fundamenti vecchio). Na základe podpisu a pôvodného archívneho čísla sa plán spája s ďalším nákresom, (ktorý zachytáva a aj identifikuje františkánsky kostol v Košiciach) do súboru zameraní, ktorých autorom bol A. Canevale. Snáď vznikli v súvise s úpravami oboch stavieb. O stotožnení neurčeného nákresu s košickými dominikánmi ťažko pochybovať (najmä podľa zachytenia signifikantných znakov areálu kláštora). 48 Por. SCHENKLUHN, Wolfgang: Architektur der Bettelorden. Die Baukunst der Dominikaner und Franziskaner in Europa. Darmstadt 2000, s. 81 n. 49 GYÜRKY, H. Katalin: Das mittelalterliche Dominikanerkloster in Buda. Budapest 1981, s. 63 n.; MAROSI, Ernő: A koldulórendi épitészet Magyarországon. In: Koldulórendi épitészet... 1994 (cit. v pozn. 47), s. 50 n. 50 SCHENKLUHN 2000 (cit. v pozn. 48), s. 81. 51 GEREVICH, László: The Art of Buda and Pest in the Middle Ages. Budapest 1971, s. 40. 52 ALTMANN, Julianna: Az óbudai és budavári ferences templom és kolostor kutatásai. In: Koldulórendi épitészet... 1994 (cit. v pozn. 47), s. 147. 53 Kostol Panny Márie na Budíne dokončovali v období po 1260 (do 1275) so širokou škálou naturalistickej ornamentiky, ktorá
17