Štefan Oriško: Dominikánsky kostol v Košiciach
9. Košice. Dominikánsky kostol. Konzola zo severnej steny chóru. Foto: autor
10. Košice. Dominikánsky kostol. Konzola z južnej steny chóru. Foto: autor
rovými hlavicami z Košíc nie je jednoznačná formová zhoda: spišské príklady sú kvalitatívne (remeselne) rozkolísané, motív palmety na nich je čiastočne strnulejší. Podobne to platí aj pre vzťah ďalšieho motívu z Košíc – viničového úponku (z trojdielnej hlavice so zvieratami) – ku Spišu, kde sa vyskytuje najmä na portálových vlysoch v Batizovciach, Odoríne, Veľkom Slavkove i v Spišskej Belej (okolo 1270),44 opäť s diferencovanou úrovňou kamenárskej realizácie. Spišské pamiatky tiež naznačujú, že podobné motívy sa v ornamentike využívali dosť dlhý čas: aspoň tak to vyplýva zo slohovo nejednotných foriem ich architektonických „nosičov“ – typov portálov, konzol a ďalších článkov, na ktoré ich aplikovali. Medzi Spišom a košickými dominikánmi bez pochýb existovali súvislosti (už Mencl hovoril o spišskom kamenárovi a odorínskom vzore pre Košice),45 ale jednoznačné, ba priame odvodenie architektonickej plastiky košického dominikánskeho kostola z oblasti vplyvu dedinských kostolov Spiša (kde tak isto transformovali i rustikalizovali aktuálne naturalistické detaily), je zrejme menej pravdepodobné. Košický repertoár bol jednak bohatší a tiež v mnohom odlišný – časť tunajších hlavíc obsahuje formy, z okruhu Spiša neznáme. Spišské paralely však dokladajú, že naturalistická ornamentika v geografických rámcoch regiónov dnešného Slovenska patrila k variovaným druhom už od neskorých 60. rokov 13. storočia, kam azda možno klásť aj začiatky výstavby dominikánskeho kostola v Košiciach (v rozpätí poslednej tretiny 13. storočia).
Počas murovania obvodových stien chóru vznikla v južnom poli záverového polygónu kamenná sedilia, zachovaná v jedinom úplnom úseku, pôvodne ale viacdielna – ako vyplýva z poškodených bočníc nadväzujúcich chýbajúcich častí. Jej jednoduchý mníškový záklenok lemujú zvyšky valcových prútov a polkruhového výžľabku, teda profilácia blízka príporovému systému chóru.46 Príbuzné prvky (polvalcové profily) lemujú aj malé niky s plastickým krížom vo vrchole. Z nich prvá, v južnom múre chóru (pri zväzkovej prípore) zrejme súvisela s hlavným oltárom, druhá (dnes vedľa barokového piliera vo východnej časti južnej steny lode) tak isto naznačuje existenciu ďalšieho stredovekého oltára. Tento oltár (ako oltár laikov) mohol byť súčasťou lettnera, ktorý je známy zatiaľ len v základových situáciách v krypte pod podlahou. Jeho umiestnenie v lodi kostola ešte v 17. storočí zaznamenáva plán z viedenského archívu dvorskej komory (Hofkammerarchiv), signovaný Alexandrom Canevale, ktorý publikovali v súvise s františkánskym kostolom v Košiciach.47 44
ŽÁRY 1986 (cit. v pozn. 26), s. 254. MENCL 1965 (cit. v pozn. 6), s. 43. 46 V spodnej časti je dnes sedilia prekrytá zdvihnutou podlahou v chóre, rovnako ako pätky prípor záverového polygónu. 47 KRCHO, János – SZEKÉR, György: Adalékok a kassai ferences templom középkori épitéstörténetéhez. In: Koldulórendi épitészet a középkori Magyaroszágon. Ed. Andrea HARIS. Budapest 1994, s. 336, 346 n. Fotoprodukcia plánu sa nachádza v Krajin45
16