Štefan Oriško: Dominikánsky kostol v Košiciach
Zaiste nie celkom bez dôvodu V. Mencl vo svojich starších prácach rekonštruoval v tunajšom chóre šesťdielnu klenbu (čo po ňom pripustil aj Bureš).22 Napriek pozdĺžnemu tvaru poľa by nebola neobvyklá. Hoci by na ňu poukazovala jediná valcová prípora v strede chórových stien (ktorá by súvisela s priečnym rebrom v šesťdielnom útvare), chór napokon zaklenuli dvoma štvordielnymi klenbami, čo potvrdzujú aj zvyšky ich čelných oblúkov s polovičnými rebrami v podkroví. Nosné časti klenby chóru vznikali zaiste naraz spolu s murivami. Rozdiely sa prejavujú až v ukončení prípor – na hlaviciach. Východnejšie, záverové hlavice sa dajú označiť ako konzervatívnejšie (ak nie aj ako staršie), kým ornamentika ostatných hlavíc (počnúc skrátenou príporou smerom západným) a tiež konzol, baldachýnov, vlysov triumfálneho oblúka je odlišná a snáď aj o slohový stupeň neskoršia. Hlavice v celom chóre však majú príbuzný kalichový základ i ukončenie požľabeným pásom, na ktorý nasadá oblá rímsa. Istou oporou pre Košice môže byť presnejšie datovateľná stavba bratislavských františkánov, jednak svojou štruktúrou a tiež homogénnejšou stavebnou plastikou, ale aj vďaka známemu roku vysvätenia (1297). Svojho času V. Mencl takúto možnosť odmietol – hovoril o vzájomne nesúrodých a neporovnateľných stavbách. 23 Na oboch architektúrach sú prítomné aj staršie, archaizujúce formy ornamentiky (v Bratislave v podstatne menšej miere), ako je motív stojacich bobuľových listov, zoradených do „korunky“.24 Je to romanizujúca forma, tradovaná v strednej Európe snáď už od Klosterneuburgu a Lilienfeldu, teda od včasného 13. storočia. Postupne bola schematizovaná do dekoratívnej podoby, ktorá v závere 13. storočia ešte dožívala. V Košiciach okrem záverových hlavíc sú bobuľové formy zachované (v torze) aj na severnej (exteriérovej) strane chóru ako podstrešný vlysový pás. V tejto funkcii sa motív uplatnil na záverových častiach baziliky v Třebíči (z druhej tretiny 13. storočia),25 na bližšom Spiši v Danišoviciach zas ako vlys hlavíc triumfálneho oblúka (snáď až obdobia okolo roku 1300),26 ktorý má profiláciu trojdielnej valcovej prípory – ako v konštrukcii nasadenia záverového polygónu v Košiciach.
3. Košice. Dominikánsky kostol. Hlavice z chóru, kresba V. Miškovszkého, 1872. Foto: Archív KÖH Budapest
mentárne valcové formy, iba profil a skladba triumfálneho oblúka má čitateľnejší tvar: vychádza z typu krížového piliera, aký sa v strednej Európe udomácňoval počas tretej štvrtiny 13. storočia. Dokladajú to východné časti trojlodia z Lilienfeldu, dokončeného 1263, 20 i farský kostol z Kolína nad Labem, kde po zmene plánu (počas 70. rokov 13. storočia) do trojlodia vložili hranolové piliere.21 Obe stavby začali v odlišných formách, bližších severofrancúzskym vzorom, ale dokončovali ich v konzervatívnejšom duchu, ktorému piliere zodpovedali. Košický triumfálny oblúk je vlastne polovicou piliera z Kolína: do ústupkových nároží má vložené valcové prípory a ďalšia, výraznejšia je aj v strede špalety. Pod hlavicami ho ukončuje rímsový prstenec, ktorý sleduje oblé nárožia, polvalcovú príporu i rovné plochy. Vyššie v hlaviciach sa zoskupenie tvarov začína meniť. Táto zmena môže naznačovať isté korekcie v priebehu výstavby, hoci ich nesignalizujú homogénne obvodové murivá kostola. Na úpravy poukazujú aj bočné steny chóru, odkiaľ dnes poznáme skrátené prípory, prerušené ešte baldachýnom a konzolou pre sochu.
20
SCHWARZ, Mario: Lilienfeld. In: Geschichte der bildenden Kunst in Österreich I. Früh- und Hochmittelalter. Ed. Hermann FILLITZ. München – New York 1998, s. 301. 21 KUTHAN, Jiří: Česká architektura v době posledních Přemyslovců. Města – hrady – kláštery – kostely. Vimperk 1994, s. 201. 22 MENCL 1933 (cit. v pozn. 6), s. 406; MENCL 1965 (cit. v pozn. 6), s. 43; BUREŠ 1965 (cit. v pozn. 7), s. 108 n. 23 MENCL 1971 (cit. v pozn. 13), s. 255. 24 CIULISOVÁ, Ingrid: Gotická svätyňa františkánskeho kostola Panny Márie v Bratislave. In: Umění, 46, 1998, č. 3, s. 176; Eadem: Stredoveká podoba bratislavského františkánskeho kostola. Ars, 33, 2000, č. 1–3, s. 82 n. 25 KUTHAN 1994 (cit. v pozn. 21), s. 407 n. 26 ŽÁRY, Juraj: Dvojloďové kostoly na Spiši. Bratislava 1986, s. 262.
12