Zázraky a znamenia v Biblii by vydavatelstvo Don Bosco

EDÍC IA

VIE R A

D O

V R ECKA

Štefan Novotný

Zázraky a znamenia v Biblii OD ZÁZRAKU STVORENIA K ZÁZRAKU VYKÚPENIA. PORUŠUJE BOH SVOJVOĽNE PORIADOK, KTORÝ SÁM STANOVIL? AKTUÁLNY POHĽAD NA ZÁZRAČNÉ UDALOSTI VO SVÄTOM PÍSME.

db Praktická príručka pre každého kresťana cena: 1,50 EUR; cena pre predplatiteľov: 1,00 EUR

ZÁZRAKY A ZNAMENIA V BIBLII Jedným z častých argumentov, ktoré sa používajú pri debate o viere a jej podstate, je téma zázrakov. Oponenti v diskusii sa snažia vzájomne si vyvrátiť alebo dokázať existenciu zázrakov, aby sa následne mohla vyvrátiť alebo dokázať existencia Boha a s ňou spojená viera samotná. Bude teda užitočné vytiahnuť z vrecka otázku zázrakov. V tejto stručnej brožúrke nenájdete množstvo filozofických úvah o zázrakoch ani kritéria pre uznanie zázrakov cirkevnou hierarchiou a už vôbec nie odborné prírodovedecké diskusie o konkrétnych prípadoch. V nasledujúcich riadkoch ponúkam krátku exkurziu vybranými biblickými zázrakmi s cieľom – matematicky povedané – určiť ich spoločného menovateľa. Prajem príjemné čítanie.

POLEMIKY O ZÁZRAKOCH Otázkou existencie zázrakov sa vzdelanci nezaoberali od začiatku. Prvou otázkou, ktorú si títo ľudia kládli, bola pravdivosť svedectva o zázraku. Inými slovami, zaujímalo ich len to, či človek, ktorý opisoval nejaký zázrak, hovorí pravdu a či sa to nedá jednoducho vysvetliť. Až neskôr, keď si filozofi uvedomili, že nemajú presnú definíciu zázraku, rozhodli sa ju usilovne hľadať. Odmysleli si preto všetky konkrétnosti príbehov o zázrakoch a hľadali to, čo robí zázrak zázrakom. Spoločným menovateľom všetkých zázrakov (či skutočných, alebo len zdanlivých) je to, že sú to udalosti. Prvým záverom teda bolo, že k povahe zázraku patrí jeho miesto v čase a priestore. Všetky udalosti, ktoré sa dejú v čase a priestore, sa riadia – aspoň tak to vnímame – usporiadanými silami a presnými zákonitosťami. V tomto sa bežné udalosti odlišujú od udalostí, ktoré nazývame zázrakmi. Zázračná udalosť je spôsobená silou, ktorá sa bežne v nami pozorovanom čase a priestore neprejavuje a protiví sa ľudskej skúsenosti. Ak hruška padne pozorovateľovi na hlavu, je to bežný prejav gravitácie hrušky a nepozornosti pozorovateľa. Ak by sa však inkriminovaná hruška na svojej dráhe k zemi zastavila päť centimetrov nad hlavou pozorovateľa a v takejto vzdialenosti od jeho ctihodného pozorovacieho centra ostala visieť vo vzduchu, to by už mohlo vzniknúť podozrenie na zázrak. Sila prírody totiž núti hrušku ku kontaktu s pozorovateľovou hlavou. Takto sa do uva-

žovania o definícii zázraku dostalo tvrdenie o porušení poriadku prírody, ktorý je vnímateľný všetkými ľuďmi. Anglický filozof a prírodovedec David Hume (1711 – 1776) sa snažil spresniť pojem zázraku a použil pojem prírodných zákonov. Hovoril, že zázrak je porušením prírodných zákonov. Podľa neho nie je problematické to, či sa zázraky dejú, alebo nie, ale to, že sa nedajú dokázať. Jediný dôkaz o nich je svedectvo a v takomto prípade je pravdepodobnejšie, že ten, kto o zázraku svedčí, je oklamaný, než to, že zázrak je pravdivý. Z toho však vyplýva, že nijaké svedectvo nepostačuje na definovanie zázraku, len ak by išlo o také svedectvo, že jeho klamnosť by bola ešte zázračnejšia ako skutočnosť, ktorú sa snaží definovať. Týmto logickým cvičením dostal tento múdry pán diskusiu o zázrakoch do patovej pozície. Zázraky sa nedajú dokázať nijako ináč ako svedectvom. Svedectvám sa nedá veriť, teda zázraky sa nedajú dokázať. Kto hovorí, že existujú, musí ich dokázať. Je to vlastne hra o dôkaznom bremene, resp. o tom, komu ostane v rukách čierny Peter dokazovania. Veľký záujem o historicky presný opis udalostí naštartoval v 18. storočí veľmi tvrdú kritiku biblických príbehov, ktorá sa končila víťazoslávnym konštatovaním: Nijaký z biblických zázrakov nemožno dokázať, pretože biblické svedectvá sú nepresnými správami, ktoré sa nedajú overiť z iných zdrojov, preto sú nespoľahlivé a patria medzi rozprávky. Následne do ríše rozprávok kritici zaradili aj existenciu Boha. Spájanie dokazovania existencie zázrakov s dokazovaním existencie Boha zamestnávalo a ešte stále zamestnáva mnohých filozofov. Moderná kritika zázrakov sa však na základe nových objavov vo fyzike posúva skôr do roviny existencie nepoznaných zákonitostí, než do po-

zície odmietania mimoriadnych udalostí. V rôznych slovníkoch skeptikov, ktorí popierajú možnosť existencie zázrakov, sa nachádza konštatovanie existencie tzv. paranormálnych javov, ktoré ešte len čakajú na vysvetlenie, ale zároveň aj razantné odmietnutie akejkoľvek existencie zázrakov. Je to veľmi zaujímavé, pretože stačí nazvať zázrak tajomným menom „paranormálny jav“ a všetko je v poriadku. Nepochopenie a následné vzájomné obvinenia v polemikách o zázrakoch vychádzajú z nerešpektovania na jednej strane povahy zázrakov a na strane druhej povahy vedeckého skúmania. Zázrak vo svojej podstate nie je Božie svojvoľné narušenie ním stanoveného poriadku, ale prejav jeho pokračujúcej a dynamickej stvoriteľskej prítomnosti a starostlivosti o stvorenie. Navyše, zázraky sú mimoriadnymi Zázrak nie je Božie svojvoľné narušenie ním stanoveného poriadku, ale prejav jeho prítomnosti a starostlivosti o stvorenie. znameniami a dôvodmi vierohodnosti Božieho zjavenia v dejinách. Katechizmus Katolíckej cirkvi uvádza: „Veríme pre autoritu samého Boha, ktorý zjavuje a ktorý sa nemôže mýliť a ani nemôže klamať. Aby však poslušnosť našej viery bola primeraná rozumu, Boh chcel, aby sa k vnútornej pomoci Ducha Svätého pripojili vonkajšie dôkazy jeho Zjavenia. A tak zázraky Krista a svätých, proroctvá, šírenie Cirkvi a jej svätosť, jej plodnosť a stabilnosť sú úplne spoľahlivé znaky Božieho zjavenia, primerané chápavosti všetkých, sú dôvody vierohodnosti, z ktorých vidno, že súhlas viery vôbec nie je slepým hnutím ducha.“ (KKC 156)

Povaha vedeckého skúmania zase nemá presné nástroje na uchopenie nadprirodzenosti Boha a jeho konania. Jediným ľudským nástrojom na uchopenie tejto skutočnosti je obrazný jazyk, ktorý je však pre prírodné vedy synonymom nepresnosti. To je aj dôvod, prečo sa humanistické vedy v súčasnosti dostávajú do podpalubia vedeckého sveta. Biblické príbehy sú plné tohto obrazného jazyka a z pohľadu prírodných vied nepresných informácií. Prírodné vedy pracujú s číslami a stoja na matematike, biblické príbehy sú postavené na slovách a odrážajú zákonitosti ľudského jazyka. Pri diskusii o biblických zázrakoch treba zohľadniť tento rozmer. V tejto stručnej publikácii sa pokúsim o takýto „vysvetľujúci“ pohľad na biblické zázraky a na miestach, kde sa to dá, doplním ho údajmi z prírodných vied. Pre tých, čo sa neuspokoja s určitým zjednodušovaním, ku ktorému tu kvôli zrozumiteľnosti bolo potrebné pristúpiť, bude vhodnou pomôckou literatúra uvedená na záver.

ZÁZRAKY VYKÚPENIA V STAROM ZÁKONE Keď sa prvotným hriechom narušil zázrak stvorenia, začína Boh realizovať zázrak vykúpenia. Už pri vyslovení trestu pre prarodičov zaznieva prvé prisľúbenie vykúpenia v obraznom vyjadrení rozšliapania hlavy hada, ktorý symbolizuje diabla. Boh začína hľadať ľudí, ktorí mu budú dôverovať a s ktorými bude môcť uzavrieť novú zmluvu. Ňou sa hlava hada – v biblickom jazyku „moc zla a hriechu“ – rozdrví.

Záchrana pre poslušnosť Prvou postavou novej zmluvy s Bohom je Noe, ktorý pre svoju bohabojnosť nájde zaľúbenie v Božích očiach. Ľudstvo sa síce množí a na prvý pohľad napĺňa Boží stvoriteľský príkaz: „Ploďte a množte sa“, ale vlastným správaním spôsobuje, že človek sa stáva len telom, takže v ňom Boží duch (dych) nemôže zostať dlho (Gn 6, 3). Boh sa preto rozhodne vyhubiť ľudí z povrchu zeme. Spolu s nimi čaká záhuba aj zvieratá, ktoré sú v konečnom dôsledku stvorené pre človeka. Noe sa od svojho okolia radikálne odlišuje tým, že poslúchne Boha aj v úplne bláznivej veci, akou stavba korábu ďaleko od mora nepochybne je. Biblickou rečou povedané „nájde milosť v Božích očiach“. Toto odlíšenie je základom pre zázrak mimoriadnej záchrany počas potopy, ktorá zmietla jeho okolie. Zachránený nie je len on sám, ale aj jeho rodina

a zvieratá, ktoré mu majú slúžiť v novom svete po ohlásenej potope. Kritický čitateľ môže namietať, že je ťažké takúto celosvetovú potopu dokázať, a v tom mu dajú za pravdu archeológovia. Na druhej strane samotní odborníci nielen z oblasti archeológie, ale aj geológie, oceánografie a klimatológie sa neprestávajú pokúšať o nemožné a ponúkajú niekoľko hypotéz, ktoré sa rôznym spôsobom usilujú určiť miesto a priebeh potopy. Veľmi silným argumentom pre toto snaženie je fakt, že potopu popisovali rôzne báje a legendy zo všetkých kútov sveta – z Ameriky, Európy, Afriky, Ázie i Austrálie. Najznámejšou je staroveký Epos o Gilgamešovi. Podľa niektorých zdrojov sa zachovalo až približne 3000 takýchto legiend. Niektorí vedci sa pokúšali vysvetliť potopu na základe zrážky zeme a obrovského meteoritu v oblasti Bermudského trojuholníka, ktorá spôsobila nielen silné tsunami, ale aj veľké zrážky vo vnútrozemí a globálne klimatické zmeny. Tento názor sa však nepodarilo dostatočne preukázať. Zaužívaným vysvetlením potopy je poukázanie na jej lokálny charakter, čo sa dá celkom dobre predstaviť v oblasti Mezopotámie. Najnovšou hypotézou, s ktorou odborníci pracujú, je geologicky a oceánograficky dokázané prelomenie mosta medzi Európou a Áziou, zaplavenie blízkeho územia aj sladkovodného jazera vodami Stredozemného mora a následný vznik slaného Čierneho mora, ako ho poznáme dnes. Prenechajme však vedcom úlohu skúmať, ako, kedy a kde k tomu mohlo dôjsť, a vráťme sa späť k biblickému použitiu zázraku s mimoriadnym Božím zásahom. Pointou biblického rozprávania je interpretácia potopy ako trestu pre ľudí, ktorí sa spreneverili stvoriteľskému

zámeru Boha. Tento príbeh zázraku zároveň predstavuje opis záchrany človeka výnimočného svojou vernosťou Bohu, skrze ktorého nájdu záchranu aj ľudia z jeho okolia a spolu s nimi tiež zvieratá. Takto sa obnovuje a znovu uzatvára stvoriteľská zmluva medzi Bohom a človekom.

Zachraňujúci chaos Súčasťou obnovenej stvoriteľskej zmluvy bolo zopakovanie úlohy, ktorú dostali ľudia pri stvorení: „Vy sa však ploďte a množte sa, rozšírte sa na zemi a naplňte ju!“ (Gn 9, 7). Ľudstvo sa má nanovo rozmnožiť a rozísť po celej zemi. No deje sa pravý opak. Ľudia sa rozhodnú postaviť si vežu, aby sa nerozišli. Zasiahne Pán, ktorý zostupuje a pomätie dovtedy jednotný jazyk, aby potrestal pyšných staviteľov veže a tiež aby im pripomenul svoj stvoriteľský zámer s ľudstvom. Pre moderného čitateľa je Boží zásah v podobe zmätenia jazykov veľmi „rozprávkovým“ príbehom. Podobná téma jedného spoločného jazyka a následného pomiešania sa vyskytuje v sumerskom epose Enmerkar a pán Arratu. Nezmieňuje sa však o stavbe Babylonu a jeho veže. Tú zase spomína epos Enuma eliš, ale bez zmienky o jazykovom delení. Historicky sú takéto stavby doložené v novobabylonskom období (6. storočie pred Kristom), ale podľa niektorých skôr súvisia s obdobím starobabylonskej ríše (12. storočie pred Kristom). Netreba však zabúdať, že v biblických opisoch Božích zásahov sa kladie dôraz na interpretáciu mimoriadnej udalosti v rámci vzťahu medzi Bohom a ľuďmi. V tomto prípade nachádzame opäť akúsi formu Božieho trestu pre ľudstvo, ktoré pre svoju pýchu nepo-

ZÁZRAKY VYKÚPENIA V NOVOM ZÁKONE Keď mal Ján Krstiteľ pochybnosti, či Ježiš je skutočným Mesiášom, dostávajú jeho učeníci, ktorých poslal s otázkou k Ježišovi, túto biblickú odpoveď: „Choďte a oznámte Jánovi, čo počujete a čo vidíte: Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium“ (Mt 11, 4 – 6). Tento citát z proroka Izaiáša charakterizuje Mesiáša a znaky jeho príchodu. V tom spočíva aj zmysel Ježišových zázrakov. Majú byť pomôckou pri hlásaní radostnej zvesti, že Božie kráľovstvo a s ním Mesiáš už prišli. Preto Ježišovými zázrakmi budeme prechádzať podľa tohto kľúča, hoci sa dajú deliť aj podľa toho, či sa nachádzajú v synoptických evanjeliách, alebo v Jánovom. Rovnako sa ešte zvyknú deliť podľa druhu na uzdravenia, exorcizmy, vzkriesenia a prírodné zázraky.

Mlč a vyjdi z neho Prvým Ježišovým mocným skutkom je vyhnanie nepriateľa z jeho pozícií, presnejšie z posadnutého človeka v kafarnaumskej synagóge (Mk 1, 23 – 26). Veľmi dramaticky sa utrpenie takéhoto človeka opisuje aj pri Ježišovom stretnutí s posadnutým v kraji Gerazanov na východnom brehu Genezaretského jazera: „Býval v hroboch a nik ho už nemohol zviazať ani reťazami. Lebo čas-

to ho sputnali okovami a reťazami, ale on reťaze roztrhal a okovy rozlámal; nik ho nevládal skrotiť. A stále, v noci i vo dne bol v hroboch a na vrchoch, kričal a tĺkol sa kameňmi“ (Mk 5, 3 – 5). Exorcizmy, ktoré Ježiš konal, sa ešte nedávno považovali za vysvetliteľné cez upokojenie a stabilizovanie psychicky chorého človeka. Keby to aj tak bolo (pravdepodobne prípad epileptika v Lk 9, 37 – 43), tak už samotný fakt, že Ježiš dokázal slovom to, čo dnes len veľmi ťažko liekmi dosahujú psychiatri, by bol dostatočne zázračný. Samotná možnosť posadnutia nadprirodzenou silou sa v nedávnej minulosti pokladala a niekde ešte stále pokladá za nemožnosť. Rastúci dopyt po službách exorcistu v spoločnosti v čase, keď je historicky najviac psychiatrov a psychológov, je nepriamym dôkazom povrchnosti takého názoru. Ježiš vo svojich slovách a skutkoch prichádza s mocou, ktorá zlých duchov desí a spôsobuje im utrpenie. Preto sa všetci ponáhľajú rýchlo definovať Ježiša ako Mesiáša, ako Božieho Svätého. Túto reklamnú službu Ježiš neprijíma a nedovoľuje nečistým duchom hovoriť. Jediný, kto môže Syna definovať, je Otec. A ten to robí pri krste a pri premenení, keď zaznieva definícia Ježiša: „Milovaný Syn, v ktorom má Otec zaľúbenie“. Všetky exorcizmy sú uvedené v synoptických evanjeliách (Marek, Matúš, Lukáš). V Jánovom evanjeliu sa nespomína ani jeden, čo je dané osobitným charakterom Jánovho evanjelia a úlohou zázrakov. Tie sú v Evanjeliu podľa Jána skôr znameniami, na základe ktorých má poslucháč uveriť v spásu skrze Ježiša, ako opisom jeho konkrétnych zachraňujúcich skutkov.

Slepí vidia, hluchí počujú Uzdravenia, ktorými si Ježiš získal zástupy, neboli jadrom jeho verejného účinkovania. V centre stálo ohlasovanie príchodu Božieho kráľovstva a zázračné uzdravenia potvrdzovali, že toto nové učenie prichádza s mocou. V Evanjeliu poľa Marka, ktoré bolo pravdepodobne základom pre napísanie ďalších dvoch synoptických evanjelií, sa spomínajú dve uzdravenia slepcov. Prvým je uzdravenie slepého v Betsaide, pri ktorom Ježiš používa zaujímavú technológiu zázraku. Na rozdiel od iných uzdravení, keď povie len slovo a napríklad malomocní sú uzdravení, v tomto prípade koná nezvykle veľa úkonov: vyvádza slepca za dedinu, posliní mu oči a vloží na neho ruky (Mk 8, 23). Podobný spôsob je v starovekej literatúre zachovaný v Tacitovej správe o Vespaziánovi, ktorý poslinením očí uzdravil slepého muža. Je veľmi zaujímavé, že slepec prichádza k zraku postupne. Na Ježišovu kontrolnú otázku odpovedá, že vidí ľudí ako stromy, ktoré chodia. Po opakovanom vkladaní rúk slepý vidí zreteľne a je úplne uzdravený zo svojej choroby. Postupné navrátenie zraku slepému nie je prejavom Ježišovej neúspešnosti, ale má veľký význam vzhľadom na očakávanie slepca a jeho priateľov, čo prišli s ním. Priviedli ho, aby sa ho Ježiš dotkol. No napriek ich očakávaniu ho Ježiš odvádza bokom a skúša nielen ich trpezlivosť, ale aj trpezlivosť samotného slepca. Ukazuje mu, že uzdravenie nie je také samozrejmé, ako by čakal. Výzva, aby uzdravený nevchádzal do dediny, je potvrdením, že Ježiš chce, aby uzdravený tento mimoriadny zážitok v sebe spracoval a nenechal sa ovplyvniť zaužívanou predstavou o Ježišovi. Tento rozmer potvrdzuje aj na-

sledujúca stať, v ktorej sa opisuje rozhovor Ježiša s učeníkmi o jeho totožnosti – za koho ho ľudia považujú. Z týchto okolností a triezveho opisu zázraku je zrejmé, že ambíciou evanjelistu nebolo zdôrazniť na prvom mieste výnimočnosť uzdravenia slepého, ale najmä dať do popredia otázku o postupnom pochopení Ježiša. On je viac než len zázračný učiteľ. Jeho zázraky nie sú samoúčelné, ale privádzajú človeka k hlbšej pravde. Sú súčasťou Ježišovho ohlasovania. Podobným spôsobom ako slepec z Betsaidy je uzdravený aj hluchonemý z pohanskej oblasti Dekapola – územia na juhovýchod od Galilejského jazera (Mk 7, 31 – 37). Jeho uzdravenie je postupné. Ježiš ho berie nabok od zástupu, potom mu vloží prsty do uší, posliní si ich, dotkne sa Ježiš je viac než len zázračný učiteľ. Jeho zázraky nie sú samoúčelné, ale privádzajú človeka k hlbšej pravde. jazyka, povzdychne v modlitbe a prikáže otvorenie. Pre svedkov tohto uzdravenia bolo prirodzené, že Ježiš čosi tajomné robil a hovoril. Najmä slovo effeta (otvor sa) bolo pre nich akoby čarovnou formulkou. Ježiš však nestojí o popularitu a prikazuje, aby o tom nikomu nehovorili. Toto uzdravenie má v sebe určitú podobnosť i s uzdravením ochrnutého, ktorého priniesli štyria priatelia s vierou k Ježišovi – aj hluchonemého priviedli priatelia. Opis nezastaviteľného rozhlasovania tejto udalosti je zároveň posolstvom pre adresátov Markovho evanjelia, aby ohlasovali evanjelium. Druhým zázrakom uzdravenia slepého je príbeh Bartimeja z Jericha. Všetci traja evanjelisti spomínajú slepého

OBSAH ZÁZRAKY A ZNAMENIA V BIBLII..........................1 POLEMIKY O ZÁZRAKOCH.....................................2 ZÁZRAK, Z KTORÉHO ŽIJEME...............................6 Zázračný odev............................................................. 6 Mojžišova tvár............................................................. 8 Ježišov odev................................................................ 8 Vzkriesený Ježiš..........................................................9 ZÁZRAKY VYKÚPENIA V STAROM ZÁKONE..... 11 Záchrana pre poslušnosť..........................................11 Zachraňujúci chaos...................................................13 Mojžišove argumenty................................................ 14 Božia odpoveď...........................................................16 Nadstavený čas......................................................... 19 Ohnivý divotvorca.....................................................20 Továreň na zázraky................................................... 22 ZÁZRAKY VYKÚPENIA V NOVOM ZÁKONE...... 24 Mlč a vyjdi z neho....................................................24 Slepí vidia, hluchí počujú........................................ 26 Chromí chodia.......................................................... 29 Malomocní sú čistí................................................... 31 Mŕtvi vstávajú........................................................... 32 Zadarmo dávajte....................................................... 35 VÝBER SLOVENSKEJ A ČESKEJ LITERATÚRY NA PREHĹBENIE TÉMY........................................ 39