Krížová cesta pre manželov a rodičov

Ľuboš Onderčin Spolu s Máriou na krížovej ceste jej Syna Keď teraz Mária stojí pod krížom, je svedkom vykupiteľských udalostí. Jej Syn umiera v bolestiach na dreve kríža ako odsúdenec. „Opovrhnutý, opustený, muž bolestí… Potupený a nami znevážený.“ (Iz 53, 3 – 5) Akú veľkú a hrdinskú poslušnosť viery preukázala Mária pred „nepochopiteľnými Božími súdmi“! Ako bezvýhradne „sa oddala Bohu“, „podriadiac úplne svoj rozum a vôľu“ tomu, ktorého „cesty sú nevyspytateľné.“ (Rim 11, 33) A zároveň ako mocne pôsobí milosť v jej duši, aký prenikavý je vplyv Ducha Svätého, jeho svetla a jeho sily! Touto vierou je Mária dokonale spojená s Kristom v jeho pokorení. Ježiš Kristus, práve na Golgote „sa uponížil a stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži.“ (Flp 2, 5 – 8) Pod krížom má Mária skrze svoju vieru účasť na strhujúcom tajomstve tohto poníženia. Azda je to tá najhlbšia „kenóza“ viery v dejinách ľudstva. Vierou má Matka účasť na smrti Syna, na jeho vykupiteľskej smrti. Ale na rozdiel od viery učeníkov, ktorí sa rozutekali, jej viera bola oveľa osvietenejšia. Na Golgote Ježiš krížom definitívne potvrdil, že je „znamením, ktorému budú odporovať“, ako to predpovedal Simeon. Súčasne sa tam však splnili slová, ktoré boli určené Márii: „A tvoju vlastnú dušu prenikne meč.“ (Lk 2 ,34 – 35) Toto „nové materstvo Márie“ zrodené z viery je teda plodom „novej lásky“, ktorá v nej definitívne dozrela pod krížom jej účasťou na vykupiteľskej láske Syna.

(Z Encykliky Redemptoris Mater 18)

Krížová cesta pre manželov a rodičov

ISBN 978-80-8074-134-1

www.donbosco.sk

db

SLOVO NA ZAČIATOK

S veľkým záujmom som si prečítal text tejto krížovej cesty a musím povedať, že ma veľmi oslovil.

Manželia i rodiny v nej môžu nájsť inšpiráciu a novú silu prežívať svoje manželstvo tak, ako sa tieto inštitúcie majú prežívať. Môže im to dať silu, keď počujú o pravde, o Bohu a o človeku, i o cene ľudského života, o vernosti a manželskej nerozlučiteľnosti.

Rodičia v nej môžu objaviť silu byť skutočnými otcami a matkami aj po prípadných vlastných zlyhaniach – otcami a matkami, ktorí nikdy nestratia zo svojej perspektívy vlastné deti, aj keď možno poznačené utrpením v dôsledku narkománie, alkoholizmu alebo iných návykov. Mária – vytrvalá a verná na krížovej ceste – v nich môže posilniť rodičovskú lásku.

(3

A aká úžasná sila tryská z Veronikinho gesta, keď utiera Ježišovi tvár! Veď aj v našom živote je často potrebné „utrieť tvár“ vlastného manžela či manželky alebo detí. Nedá sa povedať: „Končím, už nemám silu, už sa mi viac nechce „utierať“ tvár opilca alebo narkomana!“ Vedieť byť „Veronikou“ alebo „Šimonom z Cyrény“ je špeciálnou službou tých, ktorí sú povolaní k rodinnému životu a k manželstvu.

Snažme sa nájsť Ježiša v každej udalosti, ktorú nám pripomínajú jednotlivé zastavenia krížovej cesty. Nebuďme ako Šimon v prvej chvíli svojho kontaktu s Kristom, ale ako Šimon, ktorého toto stretnutie s Ježišom zmenilo. Stal sa iným človekom.

Keď rozjímame nad jednotlivými udalosťami krížovej cesty, snažme sa v nich objaviť ukrytý zmysel. Potom to, čo sa nám na prvý pohľad v živote zdá ako ťažké a neprijateľné, dostane zmysel a hodnotu.

Celá krížová cesta, ale predovšetkým jej posledné momenty – ukrižovanie a smrť pre našu spásu –, sa pre nás stanú príťažlivými.

Existuje, žiaľ, jedno krátke ľudské slovo, ktoré sa môže vzoprieť spiritualite kríža, a to je slovo „nie.“ Cirkev pobáda k rozjímaniu nad týmito tajomstvami a modlí sa, aby manželia a rodičia to-

4)

muto slovu nikdy nedávali priestor. Nech im postačí viera v Božiu múdrosť a snáď trošku odvahy, ktorá im dovolí vravieť vždy „áno“ nepochopiteľnej Božej láske a prijímať ju v údive človeka, ktorý si uvedomuje, že Boh ho vždy obdarováva hojnejšie, ako si zaslúži.

Hojnejšie znamená, že každému, kto Ježiša úprimne sprevádza na jeho krížovej ceste, Ježiš hovorí: „Sľubujem ti, že keď príde tvoja posledná ťažká hodina, budem stáť pri tebe a očistím ťa.

Každý človek, ktorý žije na tomto svete, aj keby bol najšľachetnejší, potrebuje byť očistený, lebo je poznačený ťažkosťou životného putovania. A spolu vstúpime do Otcovho domu.“ Prof. Dr hab. Tadeusz Zasępa rektor Katolíckej Univerzity v Ružomberku

(5

PRÍPRAVNÁ MODLITBA

Dospelý človek nepopiera, že život je ťažký. Ako pribúdajú roky, pribúda i starostí. Trápime sa, že všetko nové starne a kazí sa, ale najviac sa trápime, že my – ľudia – sme takí, akí by sme nemali byť, alebo – že nie sme takí, akí by sme mali byť.

Ale pýtam sa: Je čas medzi plienkami až po priloženie vrchnáka rakvy naozaj len bolesťou? Veď je toľko príjemných ľudí, toľko krásnych vecí, obrazov a podujatí, že normálny človek robí všetko preto, aby svoj život na tomto svete predĺžil.

Pane Ježišu Kriste, dnes ťa chceme prosiť najmä za tých, čo dobrovoľne prijali na seba úlohy manželstva a rodičovstva. Vo všeobecnosti platí, že je ľahko priviesť na svet život, ale trvá do smrti, kým sa človek stane dobrým otcom a matkou.

6)

Ty, ktorý si prišiel na tento svet, aby si splnil Otcovu vôľu, dodaj pohotovosť ducha všetkým, čo chcú dobre naplniť svoje rodičovské poslanie.

Zverujeme ti rodiny verné, dodaj sily a vernosti ohrozeným manželstvám a osobitne sa ujmi detí, ktorých rodičia zlyhali. Ty si prišiel medzi nás, aby si dal zmysel utrpeniu a aby sme mali vzor, ako sa správa ten najstatočnejší. Kriste, ty si nám odporučil Nebeského Otca v tvojom mene a s dôverou. Robíme tak teraz pri spomienke na tvoju vytrvalosť a vernosť pod krížom.

(7

I. zastavenie PÁN JEŹIŠ JE ODSÚDENÝ NA SMRŤ P: Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti. Ľ: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Pilát im povedal: „Chcete, aby som vám prepustil židovského kráľa?“ Lebo vedel, že ho veľkňazi vydali zo závisti. Ale veľkňazi podnietili zástup, aby im radšej prepustil Barabáša. Pilát sa ich znova opýtal: „Čo mám teda podľa vás urobiť so židovským kráľom?“ Oni opäť skríkli: „Ukrižuj ho!“ Pilát im vravel: „A čo zlé urobil?“ Ale oni tým väčšmi kričali: „Ukrižuj ho!“ A Pilát, aby urobil ľudu po vôli, prepustil im Barabáša. Ježiša však dal zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali. (Mk 15, 15) Kristus hovorí Pilátovi, že preto sa narodil a preto prišiel na svet, aby vydal svedectvo Pravde. (Jn 18, 36 – 38) Kristov život a účinkovanie je príťažlivé, lebo je to život v pravde. Ježiš stojí na špici tých príťažlivých

8)

hrdinov, ktorí nielen bojujú za pravdu, ale za pravdu nevinne trpia a zomierajú.

Ovzdušie rodiny, v ktorom sa dobre dýcha a vychováva, sa musí stávať úprimným a pravdivým. Prvý predpoklad dobrého vplyvu na deti je pravdovravnosť manželov, rodičov voči sebe. Potom pravdivosť voči deťom a vonkajšiemu svetu. Charaktery nerastú tam, kde je iná pravda v súkromí a iná na verejnosti.

Pravda je alebo úplná, alebo sa mení na lož. Kristus preto pripomína svojim učeníkom, že pravda ich oslobodí. (Jn 8, 32) Modlime sa: Pane Ježišu, obdivujeme tvoj žiarivý život, tvoje jasné a priame slovo, tvoje činy a utrpenie. Dobre nám robí tvoje úprimné a opravdivé správanie. Žil si v pravde a vydal si svedectvo Pravde. Nadchni manželov pre priame a jasné slová, naplň naše rodiny duchom úprimnosti, aby sa stali školou, v ktorej vyrastú jasní a priami ľudia. Poteš a povzbuď ľudí, ktorí nevinne trpia pre vernosť pravde, veď sa podobajú tebe, keď si stál pred Pilátom.

P: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami. Ľ: Aj nad dušami v očistci.

(9

II. zastavenie PÁN JEŽIŠ BERIE KRÍŽ NA SVOJE PLECIA P: Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti. Ľ: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Vladárovi vojaci vzali Ježiša do vládnej budovy a zhromaždili k nemu celú kohortu. Vyzliekli ho a odeli do šarlátového plášťa, z tŕnia uplietli korunu a položili mu ju na hlavu, do pravej ruky mu dali trstinu, padali pred ním na kolená a posmievali sa mu: „Buď pozdravený, židovský kráľ!“ Pľuli naňho, brali mu trstinu a bili ho po hlave.

Keď sa mu naposmievali, vyzliekli ho z plášťa a obliekli mu jeho šaty. Potom ho vyviedli, aby ho ukrižovali. (Mt 27, 27 – 31) Sám si niesol kríž a vyšiel na miesto, ktoré sa volá Lebka, po hebrejsky Golgota. (Jn 19, 17)

10 )

Väčšina manželov chce vytvoriť ideálny zväzok.

Láska je živná pôda pre ľudské ideály. Ale často sú to ideály spojené s úspechom a niečím príjemným. A časy bez neúspechov a nepríjemností dlho netrvajú. Preto Kristus pozýva ľudí slovami: „Kto chce ísť za mnou, nech vezme svoj každodenný kríž a nech ma nasleduje.“ (Mt 10, 37 – 38) Kríž, ktorý je nevyhnutný. Je to tvrdá, ale pravdivá reč.

Aby bola pravdivejšia, o kríži nielen hovoríš, ale ho berieš na svoje plecia. Nevykresal si ho v Jozefovej tesárskej dielni, pripravili sme ti ho my – ľudia.

Ani my nemáme chuť na nepríjemnosti. Radšej sa im vyhýbame. Ale krížu v živote sa nedá vyhnúť. Na každého čaká majestátna podoba kríža. Raz sa volá choroba, nedorozumenie, alkoholizmus, žiarlivosť, nevera, nedostatok, nevydarené deti… Koľko rodín a jedincov – toľko rôznych podôb kríža. No najhoršie kríže sú tie, čo nechceme prijať. Tie nás mátajú aj v noci. Sedia ako mora na duši. Tvár sa nám usmieva, ale srdce krváca pre hrdosť alebo neochotu.

Modlime sa: Kriste, dnes sme ťa prišli sprevádzať na tvojej ceste, kde ťa ťaží kríž. Vieš, že máme väčší zmysel pre príjemné a ľahké veci. Zaťato sa bránime postaviť sa aspoň do tieňa tvojho kríža. Chceme byť tvoji učeníci, ale na svoj spôsob. Chceme byť kresťania, ale podľa svojej miery.

( 11

A predsa, krížu sa vyhnúť nemožno. Ty, Pane, a pár ľudí vie, kde naše srdce krváca. Tak váhavo ľudsky pripájame svoje utrpenie k tvojmu a s tebou chceme niesť svoj kríž. Aj ten, ktorý nám pripravili iní ľudia.

P: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami. Ľ: Aj nad dušami v očistci.

12 )

III. zastavenie PÁN JEŽIŠ PRVÝ RAZ PADÁ POD KRÍŽOM P: Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti. Ľ: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. (Jn 12, 24) Pri vstupe do Jeruzalema boli ulice pokryté ratolesťami a rúchami ctiteľov. Dnes sú to prašné cesty, ktoré lemujú pohoršení a bezcitní ľudia. Lepšie by bolo zmiznúť. A ty, Ježišu, napriek tomu padáš. Kríž je ťaživý, telo zbičované a pohľady sa stávajú čoraz škodoradostnejšími. Takého Mesiáša Židia odmietajú.

Neúspechy sú citlivejšie o toľko, o koľko viac ľudí nás pri nich vidí. A my nežijeme izolovane. Nikto z nás nie je ostrov. Máme príbuzných i susedov. Po veľkom

( 13

Ľuboš Onderčin Spolu s Máriou na krížovej ceste jej Syna Keď teraz Mária stojí pod krížom, je svedkom vykupiteľských udalostí. Jej Syn umiera v bolestiach na dreve kríža ako odsúdenec. „Opovrhnutý, opustený, muž bolestí… Potupený a nami znevážený.“ (Iz 53, 3 – 5) Akú veľkú a hrdinskú poslušnosť viery preukázala Mária pred „nepochopiteľnými Božími súdmi“! Ako bezvýhradne „sa oddala Bohu“, „podriadiac úplne svoj rozum a vôľu“ tomu, ktorého „cesty sú nevyspytateľné.“ (Rim 11, 33) A zároveň ako mocne pôsobí milosť v jej duši, aký prenikavý je vplyv Ducha Svätého, jeho svetla a jeho sily! Touto vierou je Mária dokonale spojená s Kristom v jeho pokorení. Ježiš Kristus, práve na Golgote „sa uponížil a stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži.“ (Flp 2, 5 – 8) Pod krížom má Mária skrze svoju vieru účasť na strhujúcom tajomstve tohto poníženia. Azda je to tá najhlbšia „kenóza“ viery v dejinách ľudstva. Vierou má Matka účasť na smrti Syna, na jeho vykupiteľskej smrti. Ale na rozdiel od viery učeníkov, ktorí sa rozutekali, jej viera bola oveľa osvietenejšia. Na Golgote Ježiš krížom definitívne potvrdil, že je „znamením, ktorému budú odporovať“, ako to predpovedal Simeon. Súčasne sa tam však splnili slová, ktoré boli určené Márii: „A tvoju vlastnú dušu prenikne meč.“ (Lk 2 ,34 – 35) Toto „nové materstvo Márie“ zrodené z viery je teda plodom „novej lásky“, ktorá v nej definitívne dozrela pod krížom jej účasťou na vykupiteľskej láske Syna.

(Z Encykliky Redemptoris Mater 18)

Krížová cesta pre manželov a rodičov

ISBN 978-80-8074-134-1

www.donbosco.sk

db