Globálny systém komunikácie totiž nemá rád Ratzingera, jeho prísnosť a dôslednosť, jeho jednoznačnosť a neoblomnosť. Už v minulosti sa dostal na mušku, keď ho obžalovali, že vyvoláva napätia s islamom, že podporuje popierateľov holokaustu, že má svojím prístupom podiel na šírení AIDS v Afrike, že je proti potratom, že je konzervatívny, keď nástojí na celibáte a nemenných morálnych kritériách, a podobne. Aké sú dôvody tohto nepriateľského postoja? Kde sú jeho korene? Aké záujmy sú v hre? Kto chce zasadiť ranu pápežovi? Taliansky novinár a autor tejto knihy Aldo Maria Valli sa nielenže usiluje poukázať na rôzne manipulácie, skreslené podávanie informácií a vytváranie mienky o pápežovi zo strany viacerých médií, ale bez zakrývania slabostí a hriechov Cirkvi predkladá fakty, o ktorých mnohé médiá mlčia. No predovšetkým predkladá zmýšľanie a názory Benedikta XVI. v objektívnom svetle.
ISBN 978–80–8074–139–6
www.donbosco.sk
M a r i a
V a l l i
Pápež na muške
Od prepuknutia škandálu s pedofíliou takmer neprejde deň bez toho, aby Cirkev a pápež neboli vystavení zúrivej kritike a nemilosrdným útokom médií.
A l d o
A l do Ma r ia Va lli
Aldo Maria Valli sa narodil v roku 1958 v talianskom meste Rho. Vyštudoval odbor politické vedy na Katolíckej univerzite v Miláne. Neskôr sa stal profesionálnym novinárom. Je vatikanistom prvého programu talianskej štátnej televízie (Rai Uno). Napísal viacero kníh o náboženstve, rodine a médiách.
db
Pápež na muške
Prečo je muž v bielom na čiernom zozname?
O b sa h ÚVOD .................................................................... 5 1. POSTOJ, KTORÝ SPÔSOBUJE KONFLIKTY ....9 2. ŠKANDÁL NA PRVEJ STRANE NOVÍN ......... 25 3. PÁPEŽ NA ČIERNOM ZOZNAME ....................49 4. PODANÁ BRATSKÁ RUKA .............................. 63 5. NOČNÁ MORA AKO PRÍLEŽITOSŤ ................83 6. JE PÁPEŽ PREDSTAVITEĽ MRAVNÉHO ROZUMU? ........................................................... 97 7. „PROVOKÁCIA“ EURÓPSKEJ KULTÚRY ...... 113 8. ÚTOK ZVNÚTRA CIRKVI ................................129 9. „CIRKEV NIE JE NAD ZÁKON!“ ................... 147 10. PEKELNÉ BRÁNY JU NEPREMÔŽU ...........155
Postoj, ktorý spôsobuje konflikty
1. Po s toj , ktor ý spôsobuje konf likt y Modlite sa za mňa, aby som zo strachu neustupoval pred vlkmi. Benedikt XVI., 24. apríla 2005 Dôvody agresie Írsko, Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko, Holandsko, Taliansko, Belgicko, Nórsko, Brazília, Spojené štáty americké, Austrália, Malta. Pre Katolícku cirkev sú mená týchto krajín spojené so smutnou skutočnosťou. Z nich totiž prišli hrôzostrašné a šokujúce správy o prípadoch sexuálneho zneužívania detí a mladistvých zo strany niektorých kňazov. Tieto prípady sa často udiali pred mnohými rokmi, no zrazu vyšli na povrch. Otázka znie: prečo práve teraz? Prečo udalosti, ktoré sa stali v minulosti a na rôznych miestach, vyšli na povrch práve teraz a napĺňajú rubriky médií po celom svete? Ide o manipuláciu? Čo je jej cieľom? Ide o útok na pápeža? V mnohých prípadoch je dôvodom tohto javu jednoducho plynutie rokov. Prednedávnom boli deťmi 9)
Pápež na muške
a teraz sa stali dospelými ľuďmi, ktorí konečne našli spôsob a odvahu postaviť sa zoči-voči duchom minulosti. Ale istotne to nie je jediný dôvod. Podľa katolíckeho bádateľa Georgea Weigela, autora životopisu Jána Pavla II. a poradcu Centra pre etiku a verejnú politiku vo Washingtone, sú v hre proti Cirkvi viaceré záujmy: „Existujú politici a mienkotvorcovia, ktorí chcú zničiť dôveryhodnosť Cirkvi, advokáti, ktorých zámer je spôsobiť finančné škody Vatikánu, antikatolícki laici, ktorí využívajú každú príležitosť, aby mohli Cirkev zasiahnuť, a katolíci, ktorí sledujú nikdy neuskutočnenú revolúciu: zrušenie celibátu, kňazské svätenie žien, zmenšenie autority biskupov.“ (Interview v talianskom denníku La Stampa, 4. apríla 2010) S týmto úsudkom môžeme súhlasiť aj v tom, keď Weigel tvrdí, že neexistuje opravdivý manéver. Avšak ak neexistuje sprisahanie ako také, v každom prípade zbiehajúce sa záujmy rôznych kategórií, ktoré americký autor cituje, hovoria o pláne. Takmer isto nebol odsúhlasený, avšak predsa je účinný svojím útokom na Cirkev a najmä na súčasného pápeža Benedikta XVI. Ba vzniká dojem, že terčom sa stal práve Jozef Ratzinger. Škandály, o ktorých sa hovorí, majú svoj pôvod v období, keď ešte nebol na čele Katolíckej cirkvi, no napriek tomu vychádzajú najavo teraz. A zakaždým, keď ide o Európu, Oceániu alebo Spojené štáty americké, vidno snahu akýmkoľvek spôsobom pripísať mu nejakú zodpovednosť – či už ako biskupovi v Mníchove, alebo ako prefektovi Kongregácie pre náuku viery. Nech je jasné: v žiadnom prípade nechceme odkloniť pozornosť od problému ako takého. Keby bol ( 10
Postoj, ktorý spôsobuje konflikty
vyšiel na svetlo čo len jeden prípad pedofílie medzi kňazmi a rehoľnými osobami, aj to by bolo veľké, pohoršenie s obrovským dosahom, pre ktoré by sa bolo treba hanbiť, urobiť si spytovanie svedomia a obnovenou vernosťou znovu začať od Kristovho evanjelia v duchu očistenia. Na druhej strane práve toto bola rekcia Benedikta XVI., ktorú jasne vyjadril hneď, ako vyšli najavo prvé správy o škandáloch. Nezakrýval hriechy, viny a zodpovednosť Cirkvi v jej rôznych štruktúrach a rovinách. Avšak zoči-voči obrovskému prílivu protipápežského útoku sa zdá, že žiadne vyhlásenia neobstoja. Vidno iba snahu zasiahnuť. A tu sa vraciame k otázke prečo. Súčasný pápež mnohých vyrušuje z rôznych dôvodov. No predovšetkým z týchto dvoch: hovorí, že pravda existuje, a apeluje na sociálnu spravodlivosť. Prvý je politický front, druhý ekonomicko-sociálny. Avšak oba vytvárajú z pápeža orientačný bod, ktorý je prekážkou pre toho, kto sa živí morálnym relativizmom a sociálnou nespravodlivosťou. Odtiaľ pochádzajú útoky na jeho osobu. „Katolícka cirkev,“ pripomína George Weigel v citovanom interview, „je posledným inštitucionálnym obrancom idey, že vo svete ešte existujú morálne pravdy. Na západe jestvujú intenzívne sily, ktoré popierajú ich existenciu a nútia nás veriť, že ľudstvo je plastické a stvárňovateľné, že manželstvo možno zadefinovať zákonom, že sex je určitým druhom športu, že nenarodené, vážne choré alebo postihnuté ľudské bytosti nemajú cenu a že štátna moc i zákony niekedy nanucujú diktatúru relativizmu – ako ju definoval Ratzinger ešte ako kardinál. Tieto sily vidia príležitosť zničiť učenie Cirkvi v sla11 )
Pápež na muške
bostiach niektorých synov a dcér Cirkvi a v omyloch, ktorých sa dopustili niektoré autority.“ Niekto si povie, že je to hodnotenie katolíka „starého štýlu“, hodnotenie človeka, ktorý nostalgicky túži po už nenávratnej „morálnej civilizácii“. Nesúhlasím! V každom prípade, ak chceme počuť iný hlas, tak tu je úsudok kardinála Carla Mariu Martiniho, ktorý v talianskom denníku Corriere della Sera z 25. apríla 2010 v odpovedi jednému čitateľovi o pedofilnom škandále povedal: „Nie som kompetentný v štatistikách a som alergický na povrchné konštatovanie o skrytých príčinách nejakej veci. Preto v tomto víre prachu nerád vidím pri stole naplánované sprisahanie proti Cirkvi a pápežovi. Je pravda, že ten, kto je proti Katolíckej cirkvi (nemusí byť hneď komunistom alebo voľnomyšlienkárom), sa azda teší z tejto sústredenej paľby, ktorá pokoruje celé duchovenstvo, a nezáleží mu na tom, že väčšina prípadov sexuálneho zneužívania a pedofílie sa deje v rámci rodiny, čiže tam, kde sú prítomní prví vychovávatelia dieťaťa. Svätý Otec bol veľmi jasný a neoblomný v prípade tohto problému a aj ja som ho dôsledne bránil. Prekáža mi, že spoločnosť, ktorá zrušila každú hradbu voči pohlavnosti (ktorá má negatívny dosah aj na deti – ako napríklad sexuálne náznaky v reklame), sa zameriava iba na úzku časť ľudí.“ Teda aj keď sa kardinál Martini vyjadruje, že je alergický na povrchné interpretácie o údajnom sprisahaní, predsa priznáva, že ten, kto je nepriateľsky naladený proti Cirkvi, sa „teší“ z toho, čo sa deje, a že nie je správne vziať si na mušku iba Cirkev, keďže sa to týka celej kultúry a spoločnosti. Ja by som pridal, ( 12
Postoj, ktorý spôsobuje konflikty
že sa treba rozhorčiť nad tým, ako sa niektoré médiá, ktoré dosť ležérne používajú sex a ľudské telo na vábenie pozornosti, stávajú zarytými obhajcami morálnych princípov a mladistvých, keď treba na Cirkev zaútočiť. Avšak toto nie je cesta, po ktorej chceme ísť, pretože aj keď začneme hodnotiť, kto je horší, neprídeme k žiadnemu výsledku a predovšetkým ničím neprispejeme k náprave. To, čo tu chcem podčiarknuť, je dosah agresie na Cirkev a pápeža, na jeho kultúrny a duchovný rozmer, na to, čo sa týka človeka a jeho života. Samozrejme, že útoky na pápeža vždy boli, ale v tejto chvíli zaútočili, pretože Jozef Ratzinger, aj keď bez veľkého hluku, čo je jeho osobitný štýl, bol a je mimoriadne účinný v postoji proti liberalizmu a morálnemu relativizmu, ako aj proti „výrobcom“ sociálnej nespravodlivosti, ktorí sa obohacujú vďaka využívaniu človeka človekom. Cirkev by mala na to reagovať, pretože ide o veľmi naliehavú výzvu. Proti Cirkvi i pápežovi stoja mocní tohto sveta, ktorí majú k dispozícii silné prostriedky a väčšiu časť globálneho mediálneho stroja. A potom – treba to povedať –, Cirkev nie je vôbec jednotná, keď sa má brániť proti útokom, ba naopak, práve v nej sa nachádzajú jednotlivci, ktorí spolupracujú s útočníkmi. Aby sme si mohli uvedomiť, akému obliehaniu a akej násilnej agresii je Cirkev vystavená, netreba robiť veľké bádania. Stačí vojsť do ktoréhokoľvek kníhkupectva. Nárast nových vydaní proti Vatikánu a pápežovi nás udivuje. Existovali aj predtým, ale nebolo ich toľko ako teraz a neboli také zlomyseľné. Cirkev 13 )
Pápež na čiernom zozname
3. P á pe ž n a či er n o m z o zn ame Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Mt 5, 10 Rehoľník v búrke Tak ako po iné roky mal na Veľký piatok 2. apríla 2010 pápežský kazateľ páter Raniero Cantalamessa kázeň v Bazilike svätého Petra. Páter Cantalamessa je v Taliansku medzi televíznymi divákmi veľmi známou osobnosťou, pretože často vystupuje v náboženských reláciách a jeho argumentovanie je jasné a adresné. Zíksal doktorát vo Freiburgu a v klasickej literatúre na Katolíckej univerzite v Miláne. Až do roku 1979 sa venoval vyučovaniu, v roku 1980 sa stal úradným vatikánskym kazateľom a v tejto úlohe každý týždeň počas Adventného a Pôstneho obdobia máva v prítomnosti Svätého Otca, kardinálov, biskupov a kňazov Rímskej kúrie viaceré rozjímania a príhovory. V tejto kázni páter Raniero Cantalamessa žiadal, aby sa uvažovalo o Kristovej obeti, ktorá obsahuje nevídané posolstvo pre dnešný svet, pretože „dnešnému svetu kričí, že násilie je archaickým pozostatkom, spiatočníckym krokom k primitívnym a prekonaným štádiám 49 )
Pápež na muške
ľudských dejín a v prípade veriacich ide o vinné a pohoršujúce meškanie v uvedomení si kvalitatívneho posunu, ktorý Kristus urobil. No nielen to. Kristova obeta nám totiž pripomína, že ,násilie prehráva‘, a ide o autentickú revolúciu, pretože takmer vo všetkých starobylých mýtoch je obeťou porazený a tyran je víťaz. ,Ježiš zmenil znak na víťazstvo‘ – s ním sa rodí nový druh víťazstva, ktoré nespočíva v prinášaní obetí, ale v tom, že sám človek sa stáva obeťou, a takto vlastne vzniká moderná hodnota obrany slabých.“ Uvažovanie pátra Cantalamessu vychádza z Nietzscheho mýtu o superčloveku (Nietzsche uprednostňuje násilie ako protiklad kresťanstva), aby sa tak dopracoval k súčasnému násiliu, ktoré sa prejavuje prostredníctvom nových a starých prostriedkov spoločenskej komunikácie a veľmi často zasahuje deti a ženy. Keď ide o ženy, pápežský kazateľ hovorí o násilí na ženách, ktoré sa často deje za múrmi domu a na túto drámu sa zabúda. O nej sa hovorí veľmi málo a nemalo by sa prestať pripomínať, že tento druh násilia je tým viac odsúdeniahodný, ak ho spácha ten, kto by mal ženu brániť a chrániť, ako je to v prípade manželov, bratov a otcov. Potiaľto úvaha o násilí. Kázeň sa chýlila ku koncu, ale páter Cantalamessa cítil potrebu vložiť jednu poznámku. V roku 2010 katolícka Veľká noc padla na deň židovskej Veľkej noci, ktorá je jej predchodkyňou a modelom. Táto zhoda viedla kazateľa k tomu, aby sa krátkou myšlienkou obrátil na „židovských bratov“. „Oni sami z vlastnej skúsenosti vedia, čo znamená byť obeťou kolektívneho násilia a aj z tohto dôvodu sú schopní rozpoznať jeho súčasné symptómy.“ ( 50
Pápež na čiernom zozname
A v tejto chvíli páter Cantalamessa povedal, že dostal list od svojho židovského priateľa a s jeho dovolením čítal jednu jeho časť: „S nechuťou sledujem násilný a sústredený útok proti Cirkvi, pápežovi a všetkým veriacim zo strany celého sveta. Použitie stereotypu, prenášanie zodpovednosti a osobná, ako aj kolektívna vina mi pripomínajú najhanebnejšie aspekty antisemitizmu. Túžim teda vyjadriť vám osobne, pápežovi a celej Cirkvi solidaritu mňa – žida, ako aj všetkých, ktorí v hebrejskom svete (a je ich veľa) spoločne prežívajú tento pocit bratstva.“ Prešlo iba niekoľko minút a rozpútala sa nová búrka. Len čo slová pátra Cantalamessu skončili v tlačových agentúrach, Katolícka cirkev, pápež a Vatikán sú znova obžalovaní. „Je to odporné, obscénne a najmä urážajúce všetky obete holokaustu,“ hovorí pre Associated Press generálny tajomník Ústrednej generálnej rady nemeckých židov Stephan Kramer. „Doteraz som nevidel horieť Baziliku svätého Petra a ani nevidno výbuchy násilia proti katolíckym kňazom. Som bez slov. Vatikán sa pokúša zmeniť prenasledovateľov na obete.“ O „použitom nešťastnom jazyku“ zo strany pápežského kazateľa hovorí pre American Jewish Committee rabín Gary Greenebaum zodpovedný za medzináboženský dialóg: „Kolektívne násilie proti Židom spôsobilo smrť šiestim miliónom ľudí, kým kolektívne násilie, o ktorom sa tu hovorí, neviedlo k vraždám alebo ničeniu.“ Mnohé polemické stanoviská zazneli aj v Taliansku. Hlavný rabín v Ríme Riccardo Di Segni prosil Boha, aby „svojím svetlom prenikol do sŕdc katolíkov v deň, keď sa oni modlia, aby sme uznali Ježiša Krista ako Spasiteľa ľudstva, a prosia, aby celý Izrael bol spa51 )
Pápež na muške
sený“. Išlo o narážku na modlitbu za obrátenie židov počas veľkonočných obradov na Veľký piatok. Na univerzite v Macerata profesori a vedci zbierali podpisy proti udeleniu doktorátu honoris causa vo vedách spoločenskej komunikácie pátrovi Cantalamessovi. Vzhľadom na hurhaj, ktorý jeho slová vyvolali, bol na druhý deň páter Cantalamessa nútený prosiť o prepáčenie v interview talianskeho denníka Corriere della Sierra. „Ak som sa dotkol citlivosti židov a obetí pedofílie, čo vôbec nebolo mojím úmyslom, je mi to skutočne ľúto a prosím o prepáčenie; opätovne deklarujem svoju solidaritu ako s jednými, tak i s druhými.“ Kazateľ sa potom usiloval ospravedlniť pápeža: „Musím však spresniť jednu vec. Svätý Otec ma neinšpiroval, ale ako všetci ostatní po prvý raz počul moje slová počas liturgie v Bazilike svätého Petra. Nikdy si nikto z Vatikánu nenárokoval vopred prečítať a kontrolovať text mojich kázní, čo pokladám za prejav veľkej dôvery voči mne a masmédiám.“ Nakoniec bol páter nútený spresniť zmysel svojich slov, ktoré boli samy osebe jasné pre kohokoľvek, kto si dal námahu ich celé prečítať: „Vôbec si nemyslím, že možno prirovnať antisemitizmus a útoky na Cirkev, a som presvedčený, že ani môj židovský priateľ to nechcel urobiť. On sa neodvoláva na anisemitizmus šoa: mal na mysli – a zdá sa mi, že to jasne povedal – stereotypné používanie a ľahký prechod od individuálnej viny k tej kolektívnej, čiže antisemitizmus skôr ako kultúrny fakt, než efektívne prenasledovanie.“ K otázke sa vyjadril aj známy taliansky novinár Vittorio Messori, ktorý v tom istom denníku v komentári napísal: ( 52
„Provokácia“ európskej kultúry
7. „Provokácia“ európskej kultúry Iba jedno viem: bez teba všetko je pre mňa zlé. Svätý Augustín, Vyznania Quaerere Deum – hľadať Boha Kolégium svätého Bernarda v Paríži, ktoré vybudovali nasledovníci svätého Bernarda z Clairvaux, je dnes miestom dialógu. Tak si to prial kardinál Jean Marie Lustiger, arcibiskup mesta v rokoch 1981 – 2005, ktorý sa narodil ako žid. V tomto kolégiu mal Benedikt XVI. počas svojej návštevy Francúzska jeden z najdôležitejších príhovorov svojho pontifikátu, ktorý bol pokračovaním úvahy začatej v Regensburgu. Svätý Otec tu hovoril o pôvode západnej teológie a koreňoch európskej kultúry, ktoré siahajú do stredovekého mníšstva. Okrem iného povedal, že nejde iba o nejakú skúsenosť z minulosti, ale o niečo, čo sa prihovára aj nám. Odvolal sa práve na náboženskú, morálnu a intelektuálnu skúsenosť mníchov, pričom rozvil tému, ktorá je stredobodom jeho poslania – hľadanie Boha. To je dôkaz, že hľadanie Boha v plnej miere patrí do racionálnej oblasti každého človeka a že nevyhľadávanie Boha sa rovná ochudobneniu rozumu a nie jeho zdokonaľovaniu. 113 )
Pápež na muške
V prelomových chvíľach boli kláštory strediskami uchovávania starovekej kultúry a vypracovania novej. Ale nie preto, že by si mnísi na základe nejakej teórie tento cieľ len tak stanovili. Nie, oni sa v skutočnosti modlili a hľadali Boha. „Od druhoradých vecí chceli prejsť k tým podstatným“, jediným, ktoré majú cenu pre človeka. Hľadanie Boha nie je cestou cez púšť. Sám Boh poskytol niektoré znaky prostredníctvom svojho slova. Hľa, ústredné miesto biblioték v kláštoroch a hľa, dôležitosť slova ako racionálneho prostriedku, ktorým možno komunikovať s inými ľuďmi a s Bohom. Predsa však títo mnísi nežili iba zo samého slova. Bol tu aj iný pól, ktorého charakteristickým prvkom bola tiež racionálnosť. Bola to labora, manuálna práca, dôležitá časť kresťanského mníšstva, ako to dokazuje svätý Benedikt so svojou regulou. Kým grécki bohovia nepracovali a grécko-rímsky svet nepoznal boha stvoriteľa, pretože najvyššie božstvo si nemohlo poškvrniť ruky matériou, kresťanský Boh je Boh, ktorý tvorí a „ako osoba vstupuje do namáhavej práce dejín“, je Boh pracovník a ľudia, ktorí pracujú, majú podiel na jeho činnosti. V rámci tohto kontextu sa mnísi môžu stretnúť s Bohom. Teda nejde len o teoretické špekulovanie, ale o osobné stretnutie. „Novosť kresťanského ohlasovania nespočíva v myšlienke, ale v udalosti“, ktorá „je Slovom, prítomnosťou večného Rozumu v našom tele“. Verbum caro factum est – Slovo sa telom stalo. Sme teda v samotnom srdci, kresťanská udalosť je rozumovou – uváženou udalosťou, a aby bolo možné prijať ju, je potrebný rozum. ( 114
Útok zvnútra Cirkvi
8 . Ú tok zvn ú t r a C i rk v i Inter persecutiones mundi ed consolatio – nes Dei peregrinando procurrit Ecclesia. Svätý Augustín, O Božom štáte Ďakujem, ale... V Ríme bolo 16. mája 2010 daždivé počasie a najlepšie by bolo zostať doma, ale napriek tomu od rána tisícky ľudí prichádzali na Námestie svätého Petra. Mnohí z nich boli členovia katolíckych hnutí a združení (Obnova v Duchu Svätom, Katolícka akcia, Spoločenstvo svätého Egídia, skautské hnutie, modlitbové skupiny, Mariánska mládež, Združenie rodičov katolíckych škôl, Hnutie fokolare a ďalšie). Na podnet Talianskej biskupskej konferencie podporilo túto iniciatívu Národné centrum laických združení. Cieľom manifestácie bolo verejne vyjadriť podporu a solidaritu Svätému Otcovi po útokoch, ktorým bol vystavený Benedikt XVI. a Katolícka cirkev v spojitosti so skutkami pedofílie kňazov. Viaceré skupiny talianskeho cirkevného sveta sú totiž presvedčené, že správy o trestných činoch, ktoré spáchali niektorí kňazi, pochádzali väčšinou z cudziny a boli nesprávne použité, dokonca často prekrútili skutočnosť. Cie129 )
Pápež na muške
ľom bolo spustiť ohováračskú kampaň proti pápežovi a dokázať, že Cirkev po dlhý čas tieto zločiny prikrývala a že aj Jozef Ratzinger najmä v rokoch, keď bol mníchovským biskupom a potom prefektom Kongregácie pre náuku viery, je spoluzodpovedný za politiku zahmlievania. Keď sa blížila dvanásta hodina, chvíľa počas ktorej pápež pristúpil k otvorenému oknu Apoštolského paláca, aby sa s veriacimi pomodlil modlitbu Raduj sa, nebies Kráľovná, na námestí už bolo okolo dvestotisíc veriacich a niektorí dokonca stáli v bočných uličkách, pretože na námestí už nebolo miesto. Každá skupina priniesla nejakú zástavu, heslo, bolo vidieť pestrosť čiapok a balónov. Stáli tam celé rodiny so starými rodičmi a deťmi, a nechýbali ani politickí predstavitelia. Na veľkých plagátoch bolo možné čítať: „Ty si Benedetto!“ [v taliančine znamená Benedetto meno Benedikt, ale aj slovo požehnaný, pozn. prekl.]; „Rímsky ľud je s pápežom“; „Ty si Peter a my mladí ťa máme radi“; „Spolu s pápežom“; „V Tebe je pravda!“; „Sme s Tebou“ a podobne. Skôr ako sa pápež priblížil k oknu, ujal sa slova predseda talianskych biskupov kardinál Angelo Bagnasco a prítomným novinárom povedal: „Taliansko má rado Svätého Otca a toto je veľmi jednoduchý a skromný, no presvedčivý a výrečný znak lásky, ktorú Cirkev v Taliansku – som však presvedčený, že aj celá krajina – prechováva voči Svätému Otcovi.“ Táto manifestácia nebola kritikou útokov na Svätého Otca, ale skôr „spôsobom, akým možno povedať ,áno‘ pápežovi a jeho láske k talianskej Cirkvi a Taliansku, k Cirkvi vo svete a celému ľudstvu“. ( 130
„Cirkev nie je nad zákon!“
9 . „ C i rke v n i e j e n a d zá ko n ! “ Ak vás svet nenávidí, vedzte, že mňa nenávidel prv ako vás. Jn 15, 18 Policajné zložky vtrhli na zasadanie Konferencie biskupov Belgicka a všetkým prítomným zobrali mobilné telefóny, zhabali osobné počítače, otvorili hroby zosnulých cirkevných hodnostárov, pretože hľadali kompromitujúce materiály... Nejde o scény z filmu. Toto sa stalo koncom júna 2010, keď bruselský štátny prokurátor Wim De Troy v rámci vyšetrovania prípadov pedofílie nariadil bezprecedentný zásah, ktorý nielenže bol prehnane výstredný, ale vo svojej podstate aj nerozumný. Hovorca tribunálu Jean-Marc Meilleur vysvetľoval: „Prokurátor bol informovaný o sérii obvinení zo zneužívania mladistvých, ktorých sa dopustil určitý počet osôb patriacich do Katolíckej cirkvi. Cieľom zásahu bolo zistiť, či išlo o trestné činy, a preto padlo rozhodnutie urobiť prehliadku.“ No dobre, ale bolo potrebné znesvätiť v krypte katedrály Saint Rumbold v Mechelene hroby kardinálov Josepha Merciera (1851 – 1926), Jozefa-Ernesta van Roeya (1874 – 1961) a Léona-Josepha Suenensa (1904 147 )
Pápež na muške
– 1996)? Predpokladalo sa, že sa v hroboch nájdu dokumenty užitočné pre pátranie? Prečo bolo potrebné pokoriť celú Konferenciu biskupov Belgicka, ktorá sa zišla na plenárnom zasadnutí a fakticky ju deväť hodín zadržiavať ako rukojemníka v jej sídle, do ktorého vtrhla skupina policajtov tak, ako sa to zvyčajne robí pri bleskovom zákroku proti najväčším zločincom? Medzi Belgickom a Svätou stolicou neexistuje konkordát. Vzťahy regulujú dva články ústavy: 19., podľa ktorého trestné činy majú byť potrestané, aj keď ich spáchal kňaz, a 21., ktorý štátu zakazuje zasahovať do slobodnej aktivity Cirkvi a jej organizácií. Stačilo sa nimi riadiť. No namiesto toho dostal prednosť zásah sily spojený so senzáciou, ktorá bola v konečnom dôsledku arogantná a smiešna. Sudca De Troy však 24. júna 2010 poslal políciu aj do úradu komisie Adriaenssens, ktorú vytvorila Katolícka cirkev v roku 1998 s cieľom preskúmať prípady sexuálneho zneužívania detí a mladistvých. Komisia, ktorej názov nesie meno jej predsedu, psychiatra z univerzity v Lovaniu Petra Adriaenssensa, zozbierala 475 dokumentov, ktoré obsahovali aj obžaloby o predpokladaných zneužívaniach, ktorých sa dopustili kňazi. Zhabanie týchto dokumentov znamená nielen narušenie autonómie Cirkvi, ale nepriamo tvrdí, že cirkevné autority nie sú schopné zistiť pravdu a urobiť si poriadok vo vlastnom vnútri. Po štyroch dňoch od zhabania podal profesor demisiu a všetci členovia komisie nasledovali jeho príklad. „Zneužili nás ako návnadu,“ komentoval Adriaenssens. „Ak to urobili, znamená to, že boli presvedčení, že my chceme veci zakryť, ututlať a oklamať ich, kým ja som si čestne zaumienil, že ( 148
„Cirkev nie je nad zákon!“
budeme pracovať úplne transparentne.“ Mnohé obete, ktoré sa na komisiu obrátili, ju explicitne žiadali, aby ich prípady nenahlásila štátnym úradom, avšak táto ich vôľa nebola rešpektovaná. Poslednú vec, ktorú komisia urobila, bolo poskytnutie domu obetiam zneužívania, kde môžu nájsť prijatie a pomoc. Keď katolícky kňaz Rik Devillé informoval verejnosť a políciu o prípade sexuálneho zneužívania zo strany niektorých belgických kňazov, komisia počas takmer desiatich rokov zhromaždila približne dvesto prípadov, ktoré sa v roku 2008 po odstúpení biskupa Rogera Josepha Vangheluwea (jeho demisiu Svätý Otec hneď akceptoval) zdvojnásobia. Biskup sa totiž priznal, že sexuálne zneužíval istého mladistvého. V roku 2008 bol menovaný za vedúceho komisie profesor Adriaenssens, ktorý do komisie vniesol väčšiu transparentnosť, čím sa aj zisťovania faktov stali podrobnejšími. Dokazuje to i skutočnosť, že 26. júna 2010 – po tom, čo polícia zhabala všetky dokumenty, – bolo naplánované stretnutie komisárov, ktorí mali debatovať o úlohe kardinála Daneelsa a o jeho možnom mlčaní v prípadoch pedofilných kňazov. Benedikt XVI. a Vatikán proti zásahu belgických úradov hneď reagovali. Veľvyslanca pri Svätej stolici Charlesa Ghislaina si povolala štátna kancelária Vatikánu, aby vyjadrila svoje rozhorčenie a úžas. „Takýto precedens neexistuje dokonca ani s komunistickým režimom, s ktorým sme mali dlhodobú skúsenosť,“ komentoval pred televíznymi kamerami štátny tajomník kardinál Tarcisio Bertone. Benedikt XVI. v posolstve, ktoré zaslal belgickému arcibiskupovi Brusselu-Mechelenu monsignorovi Andréovi Josephovi Léonardo149 )
Globálny systém komunikácie totiž nemá rád Ratzingera, jeho prísnosť a dôslednosť, jeho jednoznačnosť a neoblomnosť. Už v minulosti sa dostal na mušku, keď ho obžalovali, že vyvoláva napätia s islamom, že podporuje popierateľov holokaustu, že má svojím prístupom podiel na šírení AIDS v Afrike, že je proti potratom, že je konzervatívny, keď nástojí na celibáte a nemenných morálnych kritériách, a podobne. Aké sú dôvody tohto nepriateľského postoja? Kde sú jeho korene? Aké záujmy sú v hre? Kto chce zasadiť ranu pápežovi? Taliansky novinár a autor tejto knihy Aldo Maria Valli sa nielenže usiluje poukázať na rôzne manipulácie, skreslené podávanie informácií a vytváranie mienky o pápežovi zo strany viacerých médií, ale bez zakrývania slabostí a hriechov Cirkvi predkladá fakty, o ktorých mnohé médiá mlčia. No predovšetkým predkladá zmýšľanie a názory Benedikta XVI. v objektívnom svetle.
ISBN 978–80–8074–139–6
www.donbosco.sk
M a r i a
V a l l i
Pápež na muške
Od prepuknutia škandálu s pedofíliou takmer neprejde deň bez toho, aby Cirkev a pápež neboli vystavení zúrivej kritike a nemilosrdným útokom médií.
A l d o
A l do Ma r ia Va lli
Aldo Maria Valli sa narodil v roku 1958 v talianskom meste Rho. Vyštudoval odbor politické vedy na Katolíckej univerzite v Miláne. Neskôr sa stal profesionálnym novinárom. Je vatikanistom prvého programu talianskej štátnej televízie (Rai Uno). Napísal viacero kníh o náboženstve, rodine a médiách.
db
Pápež na muške
Prečo je muž v bielom na čiernom zozname?