Ivan Gerát : C o l u m n a m i l i t i a e C h r i s t i a n a e . K h i sto r i c k ý m f u n kc i á m l a d i s l avsk ý c h c y k l ov v 14 . sto r o č í
ry protirečila túžbe uhorských rytierov po tom, aby ich vnímali ako obrancov kresťanskej Európy.52 Anjouovci si však neželali zakryť toto protirečenie. Úvodná iluminácia kroniky má aj svoju druhú stranu – postavy v orientalizujúcich kostýmoch po kráľovej ľavici. Táto skupinka odráža odvrátenú tvár uhorskej aristokracie 14. storočia: poukazuje na tú jej časť, ktorá nesympatizovala s prozápadnou orientáciou vládnucej dynastie. Sotva sa dá považovať za náhodu, že práve Ladislava IV. Kumánskeho, ktorého politické nasmerovanie tak ostro kontrastovalo so záujmami Anjouovcov, ukázali iluminátori ako jediného z uhorských kráľov v podobnom orientalizujúcom kroji.53 Orientalizujúce kostýmy teda zrejme niesli určité negatívne konotácie – veď aj Kumána, bojujúceho proti sv. Ladislavovi, predstavili iluminátori kroniky v podobnom odeve!54 Rozprávanie Obrázkovej kroniky jednoznačne znemožňuje identifikovať zápasy sv. Ladislava s bojom pohanských ničiteľov kresťanského Západu. Jedna z ilu47
K rytierskej kultúre anjouovského obdobia por. KURCZ, Ágnes: Lovagi kultúra Magyarországon a 13–14. században. Budapest 1988; DVOŘÁKOVÁ, Daniela: Rytierska kultúra v živote uhorskej šľachty na prelome 14. a 15. storočia. In: Historický časopis, 50, 2002, č. 2, s. 269-586. K širšiemu kontextu – CARDINI, Franco: Válečník a rytíř. In: Strědověký člověk... 1999 (cit. v pozn. 12), s. 69-99. 48 Képes Krónika 1964 (cit. v pozn. 13), fol. 49v (s. 98). 49 Ibidem, fol. 11r (s. 21). 50 Ibidem, fol. 1r (s. 1). 51 Politické významy obrazu kráľa v tejto iluminácii podrobne analyzoval MAROSI 1995 (cit. v pozn. 13), s. 48-57. 52 Príklad rétorickej oslavy Ladislavovej úlohy pri obrane kresťanského Západu ponúka GEREVICH, Tiberio: San Ladislao nelle storia e nell’arte. In: Corvina, 20, 1942, č. 1, s. 187-201; v tomto kontexte sa zdá logickým aj staršie vysvetlenie ladislavských cyklov, tzv. teória obrancov hraníc. K jej kritike por. MAROSI 1987 (cit. v pozn. 1), s. 233. 53 Képes Krónika 1964 (cit. v pozn. 13), fol. 64v (s. 128). 54 Ibidem, fol. 36v (p. 72). Maďarskí bádatelia – najmä MAROSI 1995 (cit. v pozn. 13, s. 57-66) – si správne povšimli charakter odevu, zrejme im však chýbala motivácia na odhalenie jeho negatívnych konotácií. Maďarský národný mýtus sa totiž počnúc 19. stor. asocioval s pohanskou módou. R. 1863, počas reštaurovania novoobjavených nástenných malieb v obci Toronyhely (neskôr Bántornya, dnes Turničše v Slovinsku), mal byť samotný sv. Ladislav odetý do staromaďarského kroja – KERNY 2000 (cit. v pozn. 1), s. 193. Za touto interpretáciou Ladislavovho príbehu sa skrýva predstava o jeho „apokryfnej svätosti“, ktorá mala byť maďarským bojovníkom vlastná ešte pred prijatím kresťanstva – por. HANKOVSZKY, Béla: Szent László „apokrif szentsége“. In: HANKOVSZKY, Béla – KERNY, Teréza – MÓSER, Zoltán: Ave rex Ladislaus. Budapest 2000, s. 4-29. Pred prvými pokusmi o prehodnotenie pohanskej minulosti v 13. stor. by takáto orientácia bola nepredstaviteľná – pohanská minulosť dovtedy u cirkevných spisovateľov vystupovala ako prírodná fáza dejín, predchádzajúca prerodu pohanských nomádov na kresťanské spoločenstvo za Sv. Štefana. Tento starší názor sa opieral o antropologickú teóriu, že pred prerodom pomocou krstu je človek ako zviera (homo naturalis seu animalis) – por. SZŰCS 1981 (cit. v pozn. 44), s. 286.
11. Obrázková kronika, Budapest, OSzK, Cod. 404, fol. 8v. Stretnutie Attilu s pápežom Leom. Repro: BORZSÁK et al. 1964
dejín Uhorska. Pritom sa opäť uplatňuje aj dômyselný systém paralel, analógií a kontrastov. Jeho prvoradé ciele sa však od hagiografického rozprávania zásadne odlišujú: skôr ako o Ladislavovu svätosť ide o jeho právo byť uhorským kráľom. Iluminátori neváhali ukázať, že udržiavanie kráľovskej moci si vyžadovalo aj krvavé zápasy. Mnoho iluminácií kroniky zobrazuje vojenské akcie – veď okolo podobných bojov sa sústreďovala prevažná časť života a zmýšľania stredovekých aristokratov.47 Ani svätí králi neváhali siahnuť po zbrani, hoci boj napokon nemusela rozhodnúť len vojenská sila. Mohol pomôcť aj zázrak, či dokonca chytráctvo, ako v prípade obliehania Krakova, keď Ladislav oklamal obrancov mesta tým, že predstieral väčšie zásoby múky, než v skutočnosti mal.48 Tento prefíkaný ťah môže pripomínať iný obrázok kroniky, ilustráciu legendy, podľa ktorej Maďari, prichádzajúci do Karpatskej kotliny, prekabátili miestneho vládcu Svätopluka tým, že celú krajinu kúpili za jediného koňa. Tento napoly magický obchod (predávanú krajinu reprezentovala troška zeme, trávy a vody) sa prezentoval ako zdroj moci, trvajúcej po stáročia.49 Ďalšou črtou iluminácií kroniky je projekcia rytierskeho ideálu do hlbšej minulosti. Aristokratov, stojacich na titulnej strane kroniky po pravici kráľa Ľudovíta Veľkého,50 zobrazili iluminátori v rovnakom brnení ako svätých kráľov Ladislava a Štefana, ale i staromaďarských nomádskych náčelníkov, ba dokonca aj Attilových obávaných bojovníkov.51 Identifikácia aristokratov 14. storočia s pohanskými dobyvateľmi do istej mie92