Galéria – Ročenka SNG 2004–2005
4. Uhorské legendárium, Bibliotheca Apostolica Vaticana, Cod. Vat. Lat. 8541, fol. 81v. Scény z Legendy sv. Ladislava. Repro: LEVÁRDY 1973
Skupinka aristokratických sprisahancov sa spoločným uctievaním sv. Ladislava symbolicky utvrdzovala vo vlastnej viere a sebapochopení, ale aj vo svojich politických plánoch. Stretnutiam proanjouovských šľachticov pred lomnickými obrazmi zápasu sv. Ladislava chýbal podobný protikráľovský osteň, a preto ani neboli natoľko zaujímavé pre kronikárov. V čase ostrých vojenských konfliktov, sprevádzajúcich nástup Karola Róberta na trón, sa na nedostatok zaujímavejšej látky určite nemohli sťažovať. Preto je pochopiteľné, že zachované pramene o predpokladaných stretnutiach aristokratov vo Veľkej Lomnici mlčia. Aké hodnoty si však mohla pripomínať proanjouovská šľachta pred lomnickými obrazmi? Pápežský le-
gát, kardinál Gentile da Montefiore, ktorý roku 1309 presviedčal uhorské stavy o potrebe zvolenia Karola Róberta za uhorského kráľa, premietol do doby kráľa Ladislava svoju túžbu po slasti mieru (pacis dulcitudo) a jednote duší (unitas animarum).19 Práve na základe takýchto momentov si kult svätca udržiaval pevnú oporu na kráľovskom dvore ešte aj za panovania Ľudovíta Veľkého – aj ladislavská obrazová legenda (v tomto prípade naozaj legenda) v tzv. Uhorskom anjouovskom
19
85
Obsiahly úryvok jeho textu uvádza KLANICZAY (ibidem), s. 11. K aktivite Gentilisa u nás aj Dejiny Slovenska I. 1986 (cit. v pozn. 9), s. 310-311.