Ivan Gerát : C o l u m n a m i l i t i a e C h r i s t i a n a e . K h i sto r i c k ý m f u n kc i á m l a d i s l avsk ý c h c y k l ov v 14 . sto r o č í
1. Veľká Lomnica. Kostol sv. Kataríny. Ladislavský cyklus, nástenná maľba na severnej stene sakristie. Okolo 1317, celok. Foto: Fotoarchív SNG – A. Jiroušek
polskom domíniu.7 Samotný Karol Róbert, ale aj šľachtici a cirkevní hodnostári, ktorí s ním prišli do Uhorska, mohli práve z tejto tradície čerpať znalosti poskytované ikonografickou propagandou svätosti bojujúceho kráľa. Veľkolomnické maľby sa teda zrejme dajú pochopiť aj ako pokus o využitie týchto možností v nových podmienkach. Anjouovské tradície sa však do Uhorska nemohli preniesť mechanicky, ale museli sa prispôsobiť aktuálnej kultúrnopolitickej situácii v krajine. Nemecko-rímska ríšska tradícia úcty voči Karolovi Veľkému mohla sotva očakávať jednoznačne pozitívny ohlas uhorskej šľachty. Preto sa predmetom intenzívneho kultu a hrdinom malieb musela stať osoba, s ktorou by sa mohli stotožniť aj uhorskí aristokrati. Ladislav I. ako uhorský kráľ a zároveň svätec prinášal v tomto smere najväčší potenciál.8 Uhorský kráľ z rodu Arpádovcov bol navyše akceptovateľný aj pre Anjouovcov, pretože obidva rody spájalo príbuzenstvo – stará matka Karola Róberta bola dcérou Arpádovca Štefana V.9 Pôvod Karola Róberta z rodu domácich svätých kráľov teda prispieval aj k odôvodneniu jeho sporného a ťažko vydobytého práva na uhorský trón.10 V prostredí uhorských Anjouovcov teda existovali vážne dôvody na propagáciu sv. Ladislava. Ako to však súvisí s konkrétnou podobou lomnického obrazu? Hoci historická existencia kráľa Ladislava – na rozdiel od niektorých iných v stredoveku uctievaných svätcov – sa sotva dá spochybniť, určité pochybnosti vyvoláva samotná téma lomnických malieb – kráľov zápas s Kumánom, unášajúcim uhorskú dievčinu. O tejto udalosti referujú najmä stredoveké kroniky.11 Uvedené zistenie nahráva úvahám o neskoršom objavení sa samotnej obrazovej tematiky. Stredovekí objednávatelia a diváci sa prirodzene nemohli stretnúť s pochybnosťami, ktoré vznikli až vďaka práci moderných historikov a filológov. Z hľadiska lomnickej maľby však predsa zaujme otázka, prečo sa jej témou stála práve udalosť, o ktorej nerozpráva žiadna zo známych ladislav-
ských legiend. Mnohí autori síce označujú lomnické maľby termínom „ladislavská legenda“. Dá sa však obraz obrneného jazdca na koni, nemilosrdne vrážajúceho kopiju do hrude pred ním cválajúceho protivníka, či zápasiaceho po zosadnutí z koňa s pomocou odhodlanej dievčiny, ba dokonca asistujúceho pri brutálnej poprave porazeného súpera skutočne považovať za legendu v stredovekom zmysle tohto slova? Naozaj sa hlavným posolstvom tohto obrazového cyklu stala oslava svätosti a argumentácia v jej prospech? Veď ak by objednávateľovi (objednávateľom?) tohto obrazu skutočne išlo len o Ladislavovu svätosť, mohli si z jeho
7
CASTRIS, Pierluigi Leone de: Arte di corte nella Napoli Angioina, da Carlo I a Roberto il Saggio (1266–1343). Firenze 1986, s. 86-88. 8 Hagiografickú interpretáciu jeho života ponúka Legenda sancti Ladislai regis in: SZENTPÉTERY, Emericus (ed.): Scriptores rerum Hungaricarum tempore ducum regumque stirpis Arpadianae gestarum. II. Budapest 1938, s. 507-527 (aj varianty). Dostupnejšie: Život uhorského kráľa svätého Ladislava. In: MARSINA, Richard (ed.): Legendy stredovekého Slovenska. Budmerice 1997, s. 125-135, aj s úvodom, komentár s. 373-377. 9 MARSINA, Richard a kol.: Dejiny Slovenska I. (do roku 1526). Bratislava 1986, s. 309. 10 KLANICZAY, Gábor: Az uralkodók szentsége a középkorban. Budapest 2000, s. 261. 11 Je možné, že o udalosti rozprávali už v druhej polovici 12. stor. tzv. Gesta Ladislai regis, tento najstarší Ladislavov životopis sa však nezachoval a musí sa predsa odvodzovať až z mladších kroník – GERICS, Jószef: Krónikáink és a Szent László-legenda szövegkapcsolatai. In: SZÉKELY, György (ed.): Középkori kútfőink kritikus kérdései. Budapest 1977, s. 113-126. Podľa Gábora Klaniczaya 2000 (cit. v pozn. 10, s. 166) sa epizóda zápasu s Kumánom do rozprávania kroník dostala až interpoláciou v 13. stor. Por. aj SZOVÁK, Kornél: Szent László alakja a korai elbeszélő forrásokban. In: Századok, 134, 2000, s. 117-145. O samotnej spornej udalosti a jej zobrazovaní aj KERNY 2000 (cit. v pozn. 1).
82