Mária Smoláková: Nástenné maľby a baldachýnové oltáre vo farskom kostole v Bratislave–Rači
Ďalšou osobitosťou obrazu Ukrižovania v Rači je jeho rámovanie po celom obvode hrotitého oblúku. Pomerne široký pás s ornamentom, organizovaným do samostatných oddelených štvorcov, zodpovedá variantom geometrických rámujúcich systémov, ktoré sa podľa Jürgena Michlera obnovujú v ranogotickej nástennej maľbe na rôznych miestach okolo 1300 a ich prototyp vidí v predgiottovských maľbách horného Kostola San Francesco v Assisi z roku 1277–1288. 30 Okrem iných príkladov uvádza výmaľbu kaplnky Göttweigského dvora v dolnorakúskom Steine (Stein an der Donau) okolo 1305–1310, kde je schéma členenia a náplne jednotlivých zón blízka račianskym (iluzívna zavesená drapéria v strednom páse, umiestnenie figúr do hrotitých oblúkov, široké rámovania s geometrickými prvkami), na južnom úseku východnej steny s podobným systémom stojacich figúr v trojlistovo uzavretých oddelených arkádach so strieškovou nadstavbou. Pri obraze Ukrižovania je nezvyčajný šablónový ornament štvorcov rámovania. Samotný motív štvorlistovej rozety a jej rozvinutie lístkami a drobnými ľaliovými kvetmi je síce pomerne častý (najmä v knižnej maľbe alebo v sklomaľbe), ale v nástennej maľbe v takomto špecifickom zoskupení do prísnej štvorcovej formy šablóny, ktorá pravidelným opakovaním zrejme napodobňovala určitý druh geometrického ornamentu, nám v tomto období nie je známy.31 Rámovanie račianskeho obrazu by tak mohlo patriť k najstarším stredoeurópskym dokumentom gotickej šablónovej maľby. Uvedené nálezy farského kostola v Rači, ktoré sme sa pokúsili interpretovať v niektorých kontextoch, po-
važujeme za významný príspevok k poznaniu celej skupiny stavieb blízkeho i vzdialenejšieho okolia Bratislavy, ktorým sa doteraz nevenovala dostatočná pozornosť ani z hľadiska najstarších stupňov vývoja architektúry, ani v reláciách ich často pozoruhodných maliarskych komponentov. Najmä posledné objavy nástenných malieb pritom dávajú možnosť ich širšieho sledovania a samostatného spracovania v rôznosti štýlových prejavov, prúdov, zasahujúcich do tejto oblasti, osobitných ikonografických celkov a prvkov i začlenenia do celkového obrazu našej nástennej maľby 1. polovice 14. storočia. Zároveň však musíme pripomenúť, že práve najnovšie račianske nálezy nie sú už dnes prístupné.32 Mária Smoláková, Katedra dejín výtvarného umenia Filozofickej fakulty UK, Bratislava
30
MICHLER 1990 (cit. v pozn. 8), s. 117-128. Uvádza označenie „erstes gotisches Ausmalungssystem“. 31 V strednej Európe sa šablónová maľba uplatňuje až od 2. polovice 14. stor. EDEL, Tomáš: Pozdně gotická šablonová malba ve střední Evropě. In: Příběh gotické šablony. Geschichte der gotischen Schablone. Ed. Tomáš EDEL. Praha 1997, s. 6-46. 32 Nezaradili ich do programu reštaurátorských prác a prekryli novou omietkou. Po plánovanom vrátení barokových oltárov na pôvodné miesta pred východnú stenu lode sa želateľná prezentácia nálezov pravdepodobne dlho neuskutoční.
78