Mária Smoláková: Nástenné maľby a baldachýnové oltáre vo farskom kostole v Bratislave–Rači
Brauna21 stredoveké liturgické predpisy pre vybavenie chrámu a zriaďovanie oltárov nezahŕňali baldachýny a neboli ani všeobecne rozšírené, hoci sa ich zachoval značný počet najmä v Taliansku a v Nemecku. K nám sa dostávajú zrejme zo západu podunajskou cestou, aj keď nepoznáme priame formálne a datovaním zodpovedajúce zdroje. Je tiež otázne, prečo sa ich výstavba obmedzila len na okruh juhozápadných ranogotických stavieb a nenašla odozvu v iných regiónoch (ani v inom časovom horizonte). Medzi pripomenutými nástennými maľbami (Most pri Bratislave, Podunajské Biskupice, Šamorín, Holice) a ďalšími zachovanými súbormi v týchto kostoloch (Michal na Ostrove, Hamuliakovo) nenachádzame pre račianske fragmenty príbuznú štýlovú polohu, snáď okrem určitých kompozičných prvkov v neúplnej scéne Ukrižovania záverového poľa presbytéria v Holiciach22 (zošikmené rameno kríža, obrysy Kristovej hlavy a vlasov s krížovou svätožiarou); tiež len isté náznaky možných spoločných komponentov sú pozorovateľné v novoobjavenej maľbe s obrazom Ukrižovania v dome č. 7 na Panskej ulici v Bratislave23 (poloha Kristovho tela, drapéria Panny Márie), ktorý má však príliš obmedzený rozsah zachovania a čitateľnosť detailov. Všeobecne sú račianske maľby zakotvené v lineárnom gotickom štýle s ich kresbovým základom a – pokiaľ sa dá usúdiť zo súčasného stavu – výplňovou úlohou farby bez postrehnuteľného náznaku maliarskej modelácie. Najzreteľnejšie sa prejavuje na postave Márie Magdalény. Jej statický frontálny postoj podporuje prevaha vertikálnych línií záhybov spodného rúcha a časti sýto zeleného a bielo podšitého plášťa. Jeho zopätie pod krkom a prehodenie z pravého ramena k protiľahlej ruke vytvára v hornej časti tela osobitný motív oválneho až šošovkovitého roztvorenia (zväčša ho vypĺňa ruka s atribútom nádoby); dolnú polovicu figúry zahaľuje plášť so zvýraznenou diagonálou spodného okraja a s lineárnym náznakom miskovitých záhybov pri pravom boku. Táto kompozičná osnova je sledovateľná predovšetkým v sochárstve a rozšírila sa z francúzskych (remešských) prototypov do Porýnia okolo roku 1300.24 Z tejto oblasti mohla byť sprostredkovaná predovšetkým knižnou maľbou.
10. Most pri Bratislave, Kostol Božského srdca Ježišovho. Juhovýchodný baldachýn s oltárnou nikou, oknom v južnej stene a s pozostatkami pôvodnej maľby. Foto: autorka
z hľadiska ich výskytu na pomerne malom území a výlučne v juhozápadnej oblasti (inde na Slovensku nie sú známe) s možnosťou existencie týchto útvarov vo viacerých tamojších objektoch, ďalej ich začlenenia do interiérov bežných vidieckych kostolov takmer isto ako súčasť prvotného stavebného plánu alebo komplexnej ranogotickej prestavby (v Šamoríne), jednotného situovania nad bočnými oltármi a zhodného typu prístennej formy konštrukcie. Nepoznáme ju síce v úplnosti jej pôvodnej podoby ani v Moste (chýba poznanie horného uzavretia baldachýnu a tým aj jeho výsledného pôsobenia v interiéri), je však zjavné, že svojím hmotovým a priestorovým objemom spĺňala úlohu zvlášť akcentovať oltár a predovšetkým reálnym klenutím nad ním symbolizovať nebeskú klenbu. V plochostropých lodiach menších kostolov – v presbytériu nad hlavným oltárom sa táto funkcia naplnila samotnou architektúrou – mala asi táto predstava v určitej etape svoju podstatnú dôležitosť. Navyše sa na nej podieľalo svetlo s jeho christologickou významovou hodnotou, privádzané presne umiestneným okenným otvorom pod klenbou baldachýnu; v stmavnutom priestore lode znásobovalo účinnosť liturgického obradu a súčasne aj oltárneho obrazu. Pritom je zaujímavé, že podľa Josepha
21
BRAUN 1924 (cit. v pozn. 8), s. 211-234. Nepublikované, odkryté a reštaurované v r. 1990–1992 študentmi VŠVU pod vedením Vladimíra Úradníčka. Pomerne rozsiahly súbor – pašiový cyklus, dvanásť apoštolov, martýriá apoštolov, skupina svätcov – predbežne datujeme do prvej štvrtiny 14. stor. 23 SMOLÁKOVÁ, Mária: Neskorogotické nástenné maľby v profánnej architektúre. In: BURAN 2003 (cit. v pozn. 19), s.499, pozn. č. 1. K reštaurovaniu maľby ŠEVČÍKOVÁ, Eva: Reštaurovanie nástenných malieb v dome na Panskej ulici v Bratislave. In: Pamiatky a múzeá, 2001, č. 2, s.44-46. 24 LEGNER, Anton – DIDIER, Robert: Holzskulptur des 14. Jahrhunderts. In: Rhein und Maas. Kunst und Kultur 800–1400. Ed. Anton LEGNER. [Kat. výst.] Köln, Brüssel. Köln 1972, s. 366-367. 22
76