Galéria – Ročenka SNG 2004–2005
Nástenné maľby a baldachýnové oltáre vo farskom kostole v Bratislave–Rači v kontexte umenia 1. polovice 14. storočia MÁRIA SMOLÁKOVÁ
Poznanie gotických nástenných malieb na juhozápadnom Slovensku obohatili v roku 2003 nové nálezy vo farskom Kostole sv. Filipa a Jakuba ml. v Bratislave– Rači.1 Hoci sú rozsahom neveľké a fragmentárne zachované, ich význam stúpol aj bezprostrednými vzťahmi k iným novoobjaveným architektonickým a špecificky funkčným elementom. Navyše patria do počiatočnej fázy objektu, ktorý zatiaľ nevstúpil do odbornej umenovednej literatúry napriek jasne čitateľnému typu vidieckej sakrálnej stavby s plochostropým (v baroku zaklenutým) jednolodím a presbytériom s krížovou rebrovou klenbou chóru a päťbokým záverom (dnešná
sakristia nahradila pôvodnú v 20. storočí). Nepripomenul sa ani v súvislosti s u nás výnimočne situovanou vysokou hranolovou vežou nad štvorcovým poľom chóru2 so zachovanými pôvodnými oknami. V Súpise pamiatok3 je evidovaný ako gotický z roku 1390, tento dátum sa však viaže k prvej písomnej zmienke o kostole; veža sa pripomína už v roku 13064 a fara v roku 1342.5 V každom prípade musel kostol s vežou vzniknúť v prvých desaťročiach 14. storočia, čomu zodpovedá jeho stavebná forma, klenba presbytéria s rebrami klinového profilu s postranným vyžľabením, klinové konzoly a veľké, pôvodne reliéfne svorníky chóru a záveru. Václav Mencl v nepublikovaných záznamoch datuje kostol do obdobia okolo roku 1320.6 Fragmenty gotických nástenných malieb boli objavené na východnej stene lode a preukázateľne je doložená ich existencia aj v presbytériu, hoci iba pozostatkom červeného pásového rámovania pod klenbou na severnej strane chóru a stopami červených liniek, na-
1
2
3
4
5
6
1. Rača, farský Kostol sv. Filipa a sv. Jakuba ml. Severný úsek východnej steny lode, schéma výmaľby pod baldachýnom s iluzívnou drapériou a s obrazom Ukrižovania, dolu niveleta oltárnej menzy a odkladacia nika. Kresba: autorka
69
V rámci pamiatkového výskumu interiéru kostola pred jeho obnovou. Stavebno-historický výskum: Ivan Gojdič, Michaela Timková, Kristína Zvedelová; zisťovací reštaurátorský výskum: Miroslav Šurin, Ľubomír Sabo, spolupráca Andrej Botek. Týmto hmotovým zoskupením sa orientuje k sakrálnej architektúre Rakúska a južného Tyrolska, kde je typ s chórovou vežou (Chorturmkirche) pomerne častý od románskeho obdobia. Lexikon des Mittelalters II. München 2003, stĺ. 1891-1892 (s uvedenou lit.). Súpis pamiatok na Slovensku I. Ed. Alžbeta GÜNTHEROVÁ-MAYEROVÁ. Bratislava 1967, s. 208-209. – Samostatná dedina Rača je doložená písomnými prameňmi už v 13. storočí. K Bratislave ju pripojili v r. 1946. KRAJČOVIČOVÁ, Klára: Dejiny. Vývoj do roku 1945. In: Rača. Ed. Ján PODOLÁK. Bratislava 1989, s. 24-27. Podľa Račianskej farskej kroniky, spisovanej od r. 1732 po vyhorení fary s celým inventárom. HUDÁK, Ján: Patrocíniá na Slovensku. (Súpis a historický vývin). Bratislava 1984, s. 119. Václav Mencl v archívnych dokumentoch Pamiatkového ústavu. Eds. Halina MOJŽIŠOVÁ – Martina OROSOVÁ – Viera PLÁVKOVÁ. Bratislava 2000. Archív Pamiatkového úradu Bratislava, zložka Rača Z 3409/1-2. V materiáloch je obsiahnutý pôdorys kostola s grafickým vyznačením a datovaním vývojových etáp spolu s rukopisnými poznámkami.