Galéria – Ročenka SNG 2004–2005 Drapéria sa tu nestáva samostatným prvkom určujúcim charakter sochy, čo bolo charakteristické pre tvorbu konca storočia. Spomenuté figúry, hoci vznikli v rôznom čase, dokazujú aj napriek ich rozličným zdrojom trvalé vzájomné ovplyvňovanie sa spišských a malopoľských dielní v tretej štvrtine 14. storočia. Tieto dielne vtedy ovládali dostupný tvorivý potenciál, ponúkajúci celú škálu riešení v rámci jedného slohového poňatia. Dokladá to tiež pomerne neskorá a so spomínaným okruhom už nesúvisiaca socha madony z poľskej lokality Szaflary, ktorá síce nie je príbuznou spišských prác, zato však má spoločné korene s geograficky odľahlou figúrou z Hronského Beňadika. Spiš očividne nebol kolískou popisovaného prúdu; ten bol odvodený z francúzskeho sochárstva a sem sa dostal pravdepodobne sprostredkovane cez Rakúsko. O takejto inšpirácii hovorí už formovanie drapérie v tak známych dielach, ako je „Dienstbotenmadonna“ v Dóme sv. Štefana vo Viedni, na ktorú sa pri analýze niektorých spišských skulptúr odvoláva väčšina autorov. Na tvorbu tohto centra nadväzuje taktiež socha Madony z okolia Banskej Bystrice, svedčiaca o tom, že podobný spôsob traktovania plášťa sa na tomto teréne udomácnil už pred polovicou storočia. Rovnaká koncepcia sa v krátkom čase akoby potvrdila v skulptúrach z Dominikovíc i Nového Sadu – poukazujúcich napokon na živé kontakty i čulú komunikáciu medzi regiónmi, oddelenými pohoriami. Z poľštiny preložil Dušan Buran
43