Silke Geppert: Die Harfe am Kreuz. Ein Aspekt der Christusdarstellung um 1500
Harfa na kríži. O jednom aspekte znázornenia Krista okolo roku 1500 Resumé Dve výrazové formy výtvarného umenia, baden-badenský Kristus Niclausa Gerhaerta z Leydenu [obr. 1] a pašiový motív, presnejšie fantastické a zároveň hrôzostrašné rozvinutie znázornenia naťahovania Krista povrazmi objavujúce sa okolo roku 1300 [obr. 2 a, b], charakterizujú zrejme začiatok a koniec vývojových tendencií a zaraďujú ich pod spoločné motto „harfy na kríži“. Na jednej strane tento článok sleduje otázku, ako mohlo prísť k rozšíreniu pašiového cyklu znázornením nebiblického konania v typologickom kontexte, na strane druhej je to pokus vystopovať základnú symbolickú myšlienku „harfy na kríži“ v teológii, literatúre a ich meniacich sa podobách vo výtvarnom umení, aby sme mohli charakterizovať a zdôvodniť novú formuláciu alebo „umeleckohistorický pôvod“ tohto diela Niclausa Gerhaerta. Pretože telo Krista napnuté ako „struna harfy“ v utrpení a najväčšej bolesti na kríži s pretlačenými a natiahnutými údmi skrýva niečo, o čom Wertheimer píše: „Gerhaert vytvoril niečo úplne nové. ... Dôležitá novosť spočíva v chápaní. Kríž už nechce budiť súcit. Na kríži tróni bytosť povznesená nad ľudí, ktorá si aj v utrpení – a napriek utrpeniu – uchováva božskú dôstojnosť.“ Dlhý vnútorný vývoj nadobúda výtvarnú podobu začiatkom 14. stor. v rukopise Speculum humanae salvationes, ktorý na jednej strane spája nezvyčajnú a zároveň zriedkavú scénu pribíjania Krista na kríž [obr. 2] s naťahovaním údov povrazmi ako anti-typ v typologickom kontexte s tromi scénami zo Starého zákona. Tu sa už nachádza umeleckohistorický pôvod „napnutej harfy“, a síce konanie, ktoré tomu muselo predchádzať. Čo je tu znázornené? Štyria kati pribíjajú Krista na kríž najstrašnejším spôsobom, pričom jeden z nich zviazal Kristove nohy v členkoch a teraz celou silou ťahá za povraz prehodený cez koniec ramena kríža, druhý naťahuje rovnako údesne Kristovu ľavú ruku, zatiaľ čo dvaja ďalší drábi zatĺkajú veľké klince do jeho rúk a nôh. Evanjeliá nehovoria o tom, ako bol Kristus ukrižovaný. Príbeh utrpenia Ježiša nie je u evanjelistov historicky verný popis, obmedzuje sa len na slová: cruzifixerunt eum – ukrižovali ho. To „ako“ vzniklo až neskôr a rozvinulo sa do mnohých podrobností rozširujúcich pašiový príbeh. Najmä tým, že sa vyplnenie starozákonných proroctiev vymanilo z dogmatického chápania typologickej exegézy a sformulovalo sa do otázky spôsobu ukrižovania ako historického diania. Pomocou skoršieho chápania a výkladu možno ukázať, ako sa exegéti dostali k porovnaniu smrti na kríži a harfy. Pozorné skúmanie dejov predchádzajúcich pašiovým udalostiam má preto rozhodujúci význam, lebo podvedome žijú stále ďalej a vplývajú na predstavy veriacich o Kristovom utrpení v textoch aj v obrazoch. Tým sa dá naozaj uspokojivo ukázať premena motívu, zo starozákonného proroctva – exsurge me cithera – sa najprv stáva pašiový symbol harfy, neskôr metafora „ako harfa“, z nej vyplýva rozšírenie pašiového rozprávania a napokon dochádza k umeleckému znázorneniu typu christus extensus. Každý krok predstavoval prenikavú zmenu, ktorá neustále menila chápanie Ukrižovaného a nakoniec viedla k novému aspektu znázorňovania Krista. V umeleckohistorickej analýze sa doteraz tento typ nespomína, štýlová genéza vytvárania podoby Ukrižovaného sa nespája so scénou pribíjania na kríž a naťahovania povrazmi, ktoré mu muselo predchádzať, alebo s myšlienkou harfy na kríži. Čo sprvoti vyzerá len ako znázornenie peknej postavy Ježiša v pevnom postoji a so štýlovo vybrúsenými časťami tela, obsahuje veľmi pravdepodobne aj obraz tela Vykupiteľa napnutého ako struna harfy, ako tetiva, ako koža na bubon, ktorý sa dostal do básnickej a exegetickej tradície. Skupinu týchto „napnutých krížov“ možno definovať ako výtvarnú formu a ich vývoj chápať v kontexte predchádzajúceho diania, ktoré v sebe zahŕňa tradíciu symbolickej myšlienky harfy na kríži. Za týmito výtvarnými dielami stojí mnoho znázornení pašiového cyklu, ktoré sa v rôznych podobách po celé stáročia tradovali ako spoločné hodnoty zbožnosti. – Vďaka nim možno ukázať koniec a začiatok vývoja na vybraných umeleckých dielach. Táto práca nie je čistý ikonografický výskum témy Pribíjania na kríž, resp. gotických krucifixov. Išlo viac o to, ukázať a zasadiť do kontextu korene vedúce k vývoju a premenám motívu „harfy“, aby sme kauzálnejšie poukázali na zmenu paradigmy v znázornení Krista u Niclausa Gerhaerta z Laydenu. Slovenský preklad Alexandra Vikárová
312