D a n i e l G r ú ň : C y k l u s s v. M i k u l á š a z h l av n é h o o l t á r a fa r sk é h o kos to l a v P r e š ove
Narodenie sv. Mikuláša
Otec troch obdarovaných panien spoznáva Mikuláša
Mikuláš vracia židovi ukradnutý majetok / Záchrana troch nevinných vojakov
Kázanie cisárovi Konštantínovi v sne
Vzkriesenie chlapca zabitého diablom
Smrť sv. Mikuláša
OLTÁRNA SKRIŇA Záchrana mesta Myra pred hladomorom
Chýbajúca tabuľa Záchrana námorníkov na mori (?)
Tabuľka č. 1 Cyklus sv. Mikuláša; otvorené vnútorné oltárne krídla (hrubou čiarou je vyznačený obrys oltárnej skrine). Čítanie všetkých obrazových cyklov: zľava doprava, od horného radu (po oboch stranách oltárnej skrine) k dolnému. Horný a dolný rad mohli byť umiestnené aj opačne; v tom prípade by sa cyklus čítal zdola nahor (tak ako je to napr. na košickom Oltári sv. Alžbety). Všetky tabule sú maľované obojstranne, preto pri zatvorení vnútorných krídel s mikulášskym cyklom sa objavia na ich reverze obrazy mariánskeho cyklu spolu s obrazmi z toho istého cyklu na averze vonkajších krídel. Po druhom zatvorení vonkajších krídel bol viditeľný pašiový cyklus.
lode, na najbližšom člne vidíme napĺňanie vriec obilím a ďalšie člny v pohybe po línii sprava doľava prevážajú plné vrecia. Pohybom po protismernej línii pokračuje zástup občanov s vrecami na svojich domácich zvieratách, kriví sa okolo hradnej bašty a pokračuje v smere kolmom na línie ostatných pohybov do vnútra obrazového priestoru. Aj architektonická kulisa mesta v druhom pláne sa v perspektívnom úbežníku zmenšuje, odstupňovaná pravidelnými schodovitými zárezmi do plochy prístavu. Zatiaľ čo prvá scéna predstavuje Mikuláša medzi ostatnými svätcami hronsko-beňadického oltára (sv. Egídius a sv. Benedikt) a jeho postava i gesto príkazu tvoria ústredný motív scény, výjav z prešovského cyklu svätcovo konanie začleňuje do širších súvislostí (prístav, práca námorníkov s prepravou obilných vriec, preprava vriec obyvateľmi mesta). Mikuláša v jednom hymnickom speve nazývajú „frumenta sanctus“ (svätec sýtiaci, nasycujúci obilím; slovo frumentarius znamená aj úrodný).37 Podľa týchto predstáv svätec oplýva i mocou nasýtiť hladujúcich, ako čítame aj v samotnej legende (napr. u Jakuba de Voragine). Scéna Záchrana mesta Myra od hladomoru rozvíja rozprávanie týmto smerom a ukazuje nasýtenie obyvateľov mesta od vykladania obilia až po jeho odnášanie. Ďalšie jedinečné prvky prešovských tabuľových malieb nám potvrdí porovnanie scén Obdarovania troch panien z nášho územia. Keď postavíme vedľa seba scény z Veľkej Lomnice, Veľkého Slavkova a z Lúčok, všimneme si, že všetky tri scény spája motív podávania zlatých hrúd do okna (resp. otvoru v dome) so spiacimi pannami. Druhým spoločným motívom je otec sediaci pred domom (spiaci alebo pozdravujúci svätca). Zvlášť príbuzné sú scény z Veľkej Lomnice a Lúčok (takmer iden-
tické postavenie svätcových rúk i podobnosť celkovej kompozície scén môže byť dôsledkom jednej grafickej predlohy). Mierny posun medzi nimi spočíva v tom, že na scéne z Lúčok otec zdraví Mikuláša sňatím svojej čiapky, zatiaľ čo scéna z Lomnice ukazuje otca s tým istým gestom ruky, ktoré ale slúži opretiu hlavy v spánku. Spiaci otec, v tomto prípade bez čiapky, vystupuje na scéne zo Slavkova. Na prešovskej scéne už nie je dôležitý akt obdarovania. Spiace panny, ktorých posteľ je obťažkaná tromi hrudami zlata, tvoria subordinovaný výjav v druhom pláne obrazu. Akcia spočíva v tom, že otec panien odhalí svojho dobrodinca. V dôraze na inú sekvenciu príbehu predstavuje prešovská scéna posun voči predchádzajúcim scénam, tradovaným u nás. Tieto poznatky nám môžu pomôcť vnímať rozdiely v intencii rozprávania jednotlivých cyklov. Na našom území sa zachovali dva väčšie mikulášske cykly: na oltároch z Lúčok a Prešova. Lúčky: dve spodné scény ľavého krídla (Falošná prísaha pred sudcom a vpravo Objavenie sa zlata ukrytého v palici) a dve horné scény pravého krídla (Zlodeji okrádajú žida / Žid bičuje sochu sv. Mikuláša a vpravo Mikuláš diskutuje s okradnutým židom) – každá dvojica tvorí samostatný príbeh, obidve dvojice však riešia otázku spravodlivosti a potrestania vinníka. Na prvej dvojici scén Mikuláš vystupuje ako garant spravodlivého vyústenia príbehu; do deja nijako nezasahuje, hoci jeho polpostava je umiestnená v hornej časti scény, priamo nad výjavom. Prvá scéna predstavuje falošnú prísahu pred sudcom, dru-
37
300
Hymnický spev pochádza z 10. storočia z kláštora Monte Cassino. MEISEN 1931 (cit. v pozn. 18), s. 250.