Galéria – Ročenka SNG 2004–2005
1. Cyklus sv. Mikuláša z pôvodného hlavného oltára. Okolo alebo po r. 1500. Prešov, farský Kostol sv. Mikuláša. Rekonštrukcia: autor
kovanom vplyve. Tabuľové obrazy pravdepodobne ovplyvnili dve štýlové línie, ktoré sa spomínajú v súvislosti s maliarskou tvorbou na našom území približne medzi rokmi 1475 až 1525. Prvou líniou je nizozemská maľba sprostredkovaná nemeckými maliarmi a grafikmi. Nizozemský vplyv sa prejavil už na oltári z Lúčok.13 Podunajskej orientácii sa približujú scény Krst Krista, Mojžiš pred horiacim krom, prípadne fragment Zvestovanie pastierom. V súvislosti s prešovskými maľbami nemožno hovoriť o úplnej príslušnosti k tzv. „podunajskej škole“, iba o spoločnom záujme o spodobenie krajiny, ktorá na týchto obrazoch nie je natoľko autonómna ako na iných dielach (napr. oltár z Krásnej Hôrky).14 (Uvedená štýlová charakteristika je len veľmi približná, ale v predkladanom príspevku nepovažujeme túto problematiku za ústrednú.) Hoci dobové záznamy hovoria jednoznačne o Petrovom autorstve ako aj o čase zadania práce, otvorenou zostáva otázka existencie maliarskej dielne v Prešove. V jej prospech svedčí záznam, že z Petrových rúk vyšli obrazy pre viaceré oltáre. Dosvedčuje to aj tradícia prešovských maliarov, podrobne zdokumentovaná Iványim. Ďalšou stopou, ktorá môže smerovať k prešovskému maliarovi, je signatúra s menom Petrus na jednej tabuli Oltára Cirkevných otcov (tzv. „Doktorský oltár“)15 zo Sabinova, datovaného do obdobia 1510–1520. Viacero príbuzných znakov s prešovským pašiovým cyk-
lom ukazuje pašiový cyklus hlavného Oltára Sv. Martina z Lipian, datovaného okolo roku 1520.16 Aj tu je napr. scéna Ecce Homo komponovaná podľa Dürerovho grafického listu z Veľkých Pašií. Typológia postáv, komponovanie obrazového priestoru s vedľajšími scénami a výhľady do krajiny ukazujú prinajmenšom štýlové väzby. Anton C. Glatz ich príslušnosť k bardejovskému maliarovi Hansovi Koellerovi, tradovanú v dovtedajšej literatúre, spochybnil.17 Vzhľadom na blízkosť týchto lokalít k Prešovu je predsa len pravdepodobné, že mohli byť spojené aj s prešovskou dielňou, ak by sa detailnejšie nepotvrdil ich vzťah k niektorej zo spišských dielní, teda ku kontextu navrhnutému Glatzom.
13
TÖRÖK, Gyöngyi: The Altarpiece of St. Nicholas from Jánosrét in the Hungarian National Gallery. Budapest 1990, s. 45-46. 14 Krásna Hôrka in: VACULÍK, Karol: Fenomén „podunajského“ a „nepodunajského“ v slovenskom maliarskom vývoji prvej štvrtiny 16. storočia. In: Galéria 3. Staré umenie. SNG, Bratislava 1975, s. 103-115. 15 GLATZ, Anton: Doplnky k spišskej tabuľovej maľbe z obdobia 1440–1540. I. In: Galéria 3. Staré umenie. SNG, Bratislava 1975, s. 46. 16 GLATZ, Anton: Pokus o vymedzenie maliarskych okruhov na Spiši v prvej polovici 16. storočia. In: Ars, 20, 1987, č. 2, s. 76. 17 Ibidem, s. 55-97.
291