D a n i e l G r ú ň : C y k l u s s v. M i k u l á š a z h l av n é h o o l t á r a fa r sk é h o kos to l a v P r e š ove
dovekí prešovskí maliari.7 Iványi spracoval záznamy prešovských archívov a k osvetleniu historických súvislostí vzniku oltára prispel aj prácou o závetoch občanov mesta. V prvej štúdii spomína, že v 90. rokoch 15. storočia pôsobili v meste viacerí maliari a umelci, z ktorých najvýznamnejšiu úlohu zohrali maliar Peter (Petrus pictor) a Albert Goder. V kronikách kráľovského mesta Prešov o nich Iványi našiel množstvo zmienok. Intenzívna činnosť maliara Petra sa začala rozvíjať začiatkom 90. rokov. V roku 1497 bol spolu s Albertom Goderom poverený mestským zastupiteľstvom a cirkevnými bratstvami (v súvislosti s Oltárom sv. Mikuláša sa spomínajú v mestských účtovných knihách a závetoch občanov mesta Fraternitas Corporis Christi a Fraternitas Omnium Sanctorum) zhotovením tabuľových malieb pre hlavný krídlový oltár farského kostola. Z celkových 145 florénov (zlatých) vyčlenených na zhotovenie oltára dostal Peter odmenu 19 florénov a Albert Goder 66 denárov na kriedu a farby. 8 Ďalší záznam z mestskej účtovnej knihy z roku 1506 hovorí o vyplatení maliara Petra: 20 florénov a 21 denárov plus 11 florénov za zlato a farby použité na obrazy. O intenzívnej stavebnej a umeleckej činnosti svedčia aj zbierky na oltár zo závetov občanov mesta. Iványi v štúdii uvádza zoznam darcov, ktorí venovali zo svojho závetu na vyhotovenie oltára istú sumu peňazí alebo dokonca pôdu. Podľa Iványiho, Albert Goder, ktorý bol rovnako významným mešťanom, spolupracoval s Petrom iba na začiatku; považuje ho len za remeselníka a Petrovho napodobňovateľa. Nenašiel žiadnu zmienku o prípadnej existencii umeleckej dielne riadenej maliarom Petrom, hoci spomína iné menšie práce umelecko-remeselného charakteru a oltáre pre okolité šarišské a zemplínske dediny. Maliar Peter sa spomína v mestských knihách medzi rokmi 1488–1528 ako člen vonkajšej mestskej rady, v rokoch 1493–1494 sa stal čestným občanom mesta a členom vnútornej mestskej rady. Spočiatku pôsobil a bol platený predovšetkým ako diplomat. Záznamy z rokov 1497–1526 hovoria o diplomatických misiách na kráľovský dvor do Budína, do Jágerského biskupstva a k rôznym šľachticom v okolí Prešova. V rozmedzí rokov 1496–1506 spolupracoval s maliarom Albertom Goderom na tabuľových maľbách. V závete maliara z júna roku 1525 sa píše v súvislosti s menom Petrus pictor o „elaborandem et expingendam tabulam divi Nicolai“ a spomínajú sa aj dohody s dedinami v Šarišskej a Zemplínskej župe (Laztholc/Latkóc/Lasztócz/Lastovce, Nyas/ Naršany/Nyža, Lizka/Liszka/Lišková) s vyplatenými sumami. Z ďalších závetov Iványi vyvodil pravdepodobnosť Petrovho autorstva pri krídlových oltároch Blahoslavenej Panny z mestskej nemocnice a sv. Juraja (jeden z vedľajších oltárov farského kostola, dnes Grécko-katolícke biskupstvo), ktoré sa však nezachovali. Maliar Peter bol podľa Iványiho špecialistom na krídlové oltáre, remeselník (pozlacovač) a diplomat v jednej osobe.9 Aj keď bližšiu identifikáciu rukopisov sťažuje poškodenie tabúľ, ľahko rozpoznáme kolísajúcu kvalitu jed-
notlivých scén (najmä v prípade mariánskeho cyklu), preto je takmer vylúčené uvažovať o jednom autorovi spôsobom, ako to urobil vo svojej knihe Béla Iványi. Výskumy historika zostávajú cenným podkladom, hoci prešovský archív by si zaslúžil nové spracovanie. Na obrazoch sa dajú identifikovať tri maliarske rukopisy. Prvý sa spája s mikulášskym cyklom a s niektorými scénami mariánskeho cyklu (Stretnutie pri zlatej bráne, Narodenie Panny Márie). Druhému rukopisu zodpovedajú scény pašiového cyklu a niektoré scény cyklu mariánskeho (Vraždenie neviniatok, Dvanásťročný Ježiš v chráme, Uvedenie do chrámu a Zasnúbenie s Jozefom). Krst Krista a Mojžiš pred horiacim krom zodpovedajú pravdepodobne tretiemu rukopisu.10 Radocsay datuje tabuľové maľby do obdobia medzi rokmi 1497–1506,11 čo je totožné so záznamami v mestských účtovných knihách o zadaní práce a vyplatení honorára. Nie je vylúčené, že definitívne dokončenie mikulášskeho i ostatných cyklov môže spadať až do roku spísania Petrovho závetu (1525). Datovanie do prvého alebo druhého desaťročia 16. storočia podporuje aj samotný štýl malieb a viacero rukopisov sa môže spájať s kontinuálnou prítomnosťou maliarov v tomto meste (Lőrincz Wlodarsz, maliari Jakub a Pavol – hoci, podľa Iványiho, žiaden z nich už nebol špecialistom na tabuľovú maľbu tak ako Peter).12 Pašiový cyklus ukazuje niekoľko analógií s grafickým cyklom Pašií od Martina Schongauera, ktorý vznikol medzi rokmi 1475–1480 a grafickým cyklom Veľkých Pašií od Albrechta Dürera (napr. scéna Bičovanie Krista), vytvorenom okolo roku 1498. Autori prešovského pašiového cyklu využili rovnaký princíp opakujúcej sa postavy, ktorá vedie Krista krížovou cestou a strieda sa na obrazoch v rôznych pózach, uštedrujúc mu rany alebo výsmešky. V prešovskom pašiovom cykle ďalej nájdeme viacero roztrúsených motívov najmä z druhého grafického cyklu; preto uvažujeme o jeho sprostred-
7
IVÁNYI, Béla: Eperjes kozépkori festők (Eperjes Szabad Kir Város, Műtörténeti Adatai). Budapest 1917; idem: Eperjes Város Végrendeleti Könyve (1474–1513). Budapest 1909. 8 Tieto údaje Iványi čerpá z účtovnej knihy In registro minori: „1497. Sabato post Nativitas Christi. Pro creta et coloribus Alberto pictori LXVI den. Petro pictori ex parte tabule Sancti Nicolai civitas dedit fl. XIX. plura recipit a fraternitatibus ecclesie, que in registro minori invenies.“ IVÁNYI 1917 (cit. v pozn. 7), s. 13. 9 Ibidem, s. 12-17. 10 Reštaurovanie gotických tabúľ z kostola sv. Mikuláša (Dokumentácia vykonaných reštaurátorských prác). ŠRA BA, Prešov 1985 (autori textu: Magdaléna Janotová, Ingrid Ciulisová, Alojz Bagin), nepag.; GRÚŇ, Daniel: Príbeh a obraz: analýza obrazového rozprávania legiend o sv. Mikulášovi na neskorogotických tabuľových maľbách z Prešova. Dipl. práca. FFTU, Trnava 2003; idem: Oltár sv. Mikuláša v Prešove. In: BURAN (ed.) 2003 (cit. v pozn. 5), kat. heslo č. 4.61, s. 729-731. 11 RADOCSAY 1955 (cit. v pozn. 1), s. 143, s. 299. 12 IVÁNYI 1917 (cit. v pozn. 7), s. 23-30.
290