Miriam Hlavačková: Prepošt bratislavskej kapituly Jur aj z o Schönbergu a Dóm sv. Mar tina
dobné, že opäť z iniciatívy prepošta udelil Marko Barbo počas svojho pobytu 1473 vo Viedni odpustky k Oltáru sv. Kríža v dóme a ďalšie odpustky tým, čo zbožne navštívia bratislavský dóm v uvedené sviatky a prispejú na jeho obnovu.40 Ak prijmeme domnienku, že Schönbergom založený Oltár sv. Kríža stál roku 1483, zostávali starnúcemu prepoštovi, ktorý sa v predošlom roku vzdal prepošstva vo Wetzlare,41 tri roky života, poznačeného práve symbolikou kríža. O tom, že sa v kapitule nezišli vždy len vzdelaní, cnostní a počestní muži, ako to vyžadovali štatúty kapituly, ale aj kanonici, zaoberajúci sa nečestnými obchodmi, podnecujúci spory a svojím spôsobom života pohoršujúci veriacich, sa dozvedáme z listiny kráľa Mateja, ktorému sa prepošt – zrejme nenachádzajúc patričnú autoritu medzi vlastnými – sťažoval. Kráľ prikázal Schönbergovi týchto ľudí potrestať, vziať do väzby, prípadne poslať k nemu do Budína.42 Zaslúženého pokoja sa prepošt nedočkal ani tesne pred smrťou: kanonici v dlhej súdnej obžalobe vyčítali svojmu predstavenému zneužívanie prepoštskej právomoci: protiprávne nasadenie poddaných bratislavskej kapituly na robotu, ich zaťaženie neoprávnenými daňami, obchádzanie právomoci kapituly pri menovaní správcov oltárov, nárokovanie si 4 hlasov na zhromaždení kapituly z titulu svojich funkcií...43 Kráľom delegovaný sudca, modrušský biskup síce spor ukončil rozhodnutím, že sedem kanonikov sa sprisahalo proti svojmu predstavenému, vylúčil ich z kapituly s príkazom, aby do 10 dní opustili svoje kanonické domy, ale či boli závery súdu uvedené do praxe je sporné, pretože spomínaní kanonici naďalej figurujú v písomnostiach kapituly.44 Aká bola pravda, sa dnes už zrejme nedozvieme, ale Schönberga mohli aspoň povzbudiť slová spriazneného budínskeho prepošta bibliofila Ladislava Káraia, ktorý vo svojom liste (9. 5. 1485) vyjadril radosť z toho, že spor, ktorý viedol jeho bratislavský kolega pred kráľom, sa skončil v jeho prospech a vyhlásil, že tak ako doposiaľ aj naďalej je ochotný hájiť Schönbergove záujmy.45 Na sviatok sv. Hieronyma roku 1486 prepošt Schönberg zomrel. Ešte počas života si sám určil (čo bolo
v tom čase u duchovných zvykom), ako má jeho náhrobok vyzerať a aký má obsahovať nápis. Nápis mal nabádať k príhovorom, pripomínať zomrelého živým, preto obsahoval meno, spoločenský stav a ďalšie životopisné podrobnosti, ktoré za života pribúdali. Tradovalo sa, že kto taký náhrobný nápis rozlúšti, vytrhne menovaného zo zabudnutia, čo sa podľa stredovekých predstáv rovnalo sprítomneniu – životu.46 A tak sa v podobe náhrobkov a zbožných fundácií stretávame s ľudským pokusom zostať v spomienkach aj po smrti. Domnievame sa, že prepoštovi Jurajovi zo Schönbergu sa to podarilo. Miriam Hlavačková, Historický ústav SAV, Bratislava (cit. v pozn. 2), s. 500; LUDWIG, Vincenz Oskar: Der Kanonisationsprozess des Markgrafen Leopold III. des Heiligen. In: Jahrbuch des Stiftes Klosterneuburg 9, 1919, s. 150. Ide o Bratislavskú kroniku. Samotná kronika vznikla pravdepodobne okolo polovice 14. stor. a najmenej o pol storočia neskôr bol odpísaný jej bratislavský rukopis. ŠEDIVÝ, Juraj: Vývoj gotického knižného písma na príklade rukopisov bratislavskej kapituly. Dizert. práca, Bratislava 2002, s. 130. Podľa Júliusa Sopka Bratislavská kronika vznikla v prostredí bratislavskej kapituly, resp. školy. SOPKO, Július: Stredoveké latinské kódexy v slovenských knižniciach. Martin 1981, s. 117. 40 SNA, SABK, Cap. I, fasc. 8, No. 36. Veriacim, ktorí „in Inventionis et Exaltationis sancte Crucis festivitatibus a primis vesperis usque ad secundas inclusive ipsum Altare devote visitaverint annuatim et ad reparationem et conservationem edifitiorum calicum librorum et aliorum ornamentorum pro divino cultu in ibi necessariorum manus porrexerint adiutrices...“ – odpustky sa týkali Oltára sv. Kríža v tzv. Kaplnke českej kráľovnej. SNA, SABK, Cap. I, fasc. 2, No. 10. 41 STRUCK, Wolf-Heino: Das Marienstift zu Wetzlar im Spätmittelalter. Regesten 1351–1500. Marburg 1969, č. 1077, 1083, 1085. 42 ORTVAY 1903 (cit. v pozn. 38), s. 444, rok 1479. 43 SNA, SABK, Cap. F, fasc. 9, No. 172, 173. 44 KÖBLÖS 1994 (cit. v pozn. 6), s. 470. 45 KNAUZ, Nándor: A pozsonyi káptalannak kéziratai. Esztergom 1870, s. 65-66. 46 OHLER, Norbert: Umíraní a smrt ve středověku. Praha 2001, s. 43.
232