Radoslav Ragač: Donátori v prostredí neskorostredovekého malomesta
2. Záznam v mestskej knihe z roku 1510. Rozšírenie königsbergerovskej fundácie o úžitky zo Zvolenského domu. MV SR – Štátny archív Banská Bystrica, pobočka Zvolen. Repro: autor
lenských mestských knihách absentujú.18 Na rozdiel od mestských kníh sa registre kostolných otcov lepšie zachovali až z obdobia od začiatku 17. storočia (1608).19 Z obdobia stredoveku k nim môžeme priradiť len ojedinelo zachovaný súpis príjmov a výdavkov farského kostola nazvaný Registrum ecclesie z roku 1473.20 Register bol z neznámych dôvodov prepísaný do mestskej knihy. Pravdepodobne išlo o rok neobvyklých (zvýšených) investícií, v tomto konkrétnom prípade spojených s inštaláciou organu, ktoré tvorili vyše polovicu ročných výdavkov. Register je plastickou sondou, dokumentujúcou približné ročné limity výdavkov a ich štruktúru, v ktorej sa kostolný otec pohyboval. Celkovo zistené príjmy v danom roku dosiahli približne sumu 30–32 zlatých. Poznámka, že časť z príjmov Kostola sv. Alžbety bola prevodom z prechádzajúceho roku, napovedá, že tento spôsob účtovania bol už zaužívaný a robil sa v 15. storočí každoročne. Zaujímavosťou je, že v roku 1473 výdavky (cca 40–45 zlatých) značne prevýšili príjmy, čo nebolo typické. Ako bežné výdavky môžeme označiť nákup vosku a oleja do lámp. V uvedenom roku však bola hlavným výdavkom výstavba a inštalácia organu. Mesto nakupovalo na jeho stavbu klince, kľúče, drevo a platilo účty remeselníkov a organistu, spojené s jeho inštaláciou.21 Okrem nej zaujmú výdavky spojené s vyhotovením žaltára a s väzbou iných, žiaľ, bližšie neurčených kníh.22 V tejto súvislosti podotýkame, že sa nám predbežne v literatúre nepodarilo identifikovať žiadny kódex, ktorý by pochádzal zo stredovekej zvolenskej farskej bibliotéky. Zvyšky minimálne trojice stredovekých pergamenových kódexov (z toho jeden nemecký) sa však zachovali vo väzbách viacerých zvolenských mestských kníh.23 Predpokladáme, že aspoň časť zistených fragmentov by mohla pochádzať z kódexov patriacich
do farskej knižnice. Farský kostol taktiež v uvedenom roku získal štyri nové sklenené lampy.24 Rozsah majetku, ktorý vlastnil Kostol sv. Alžbety v stredoveku, presnejšie nepoznáme. Už v 60. rokoch 15. storočia sa však v daňových registroch vyskytuje veľká kúria (fara) patriaca farskému kostolu.25 O pomerne dobrom stave majetku a voľne investovateľných finančných aktívach nasvedčuje aj údaj z roku 1515. V uvedenom roku kostol získal od Petra Píryho do zálohu polovicu obce Bacúrov.26 Zaujímavý a v sloven-
18
Predpokladáme, že potreby farského kostola na opravy jeho budovy mesto pokrývalo analogicky, ako v prípade radnice, ktorá s ním bola aj stavebne prepojená. Bližšie o nákupoch stavebného materiálu pre potreby mestskej radnice pozri: RAGAČ 2000 AH (cit. v pozn. 6), s. 33-41. 19 Novoveké kostolné registre zo Zvolena nie sú v odbornej lit. bližšie známe. Por. RAGAČ 2002 (cit. v pozn. 8), s. 127-130. 20 Mestská kniha I (cit. v pozn. 3), fol. 32-33, rok 1473. 21 Ibidem. 22 Pozri pozn. 20 – „It(em) ex parte psaltery fl(orenus)? I“; „It(em) q(uo)t libross ligaveru(n)t ort(ones) iii“. 23 Pergamenový obal má napr. aj Mestská kniha I (cit. v pozn. 3); vo väzbe Mestskej knihy II sa nachádzajú spevňovacie prúžky zo stredovekého pergamenového kódexu; pergamenový kopiár z r. 1446 má obal z pergamenového fólia s nemeckým textom (ŠA BB, pob. Zv., MZ, krab. 1/ inv. č. 108); pergamenové obaly zo stredovekých kódexov má aj časť novovekých zvolenských úradných kníh (ŠA BB, pob. Zv., MZ, nespracované – bez inv. č.). 24 Pozri pozn. 20 – „It(em) vmb iiii glas lamp(e)n d(enariorum) xviii“; k jednej z lámp bolo vyhotovené aj železné kovanie – „It(em) dem schlosser vmb eyn eys(e)n yn dy lamp(e)n d(enariorum).“ 25 Pozri pozn. 13; v daňových registroch sa objavuje pomerne pravidelne od 60. rokov 15. storočia.
204