G a l é r i a – R o č e n k a S N G 2 0 0 4 –2005
aj českí reštaurátori: bratia Kotrbovci (aktívni najmä v Levoči) a v roku 1949 Karel Veselý (predovšetkým jeho pôsobenie na VŠVU v rokoch 1949–1979).40 V Košiciach sa Karel Veselý dostal do pozície konzervátorareštaurátora – umelca-odborníka. Ako študent Bohuslava Slánského si okrem poznatkov priniesol aj toto spoločenské zaradenie. Práve v ňom je možné vidieť aj dôvod, prečo sa konzervovanie-reštaurovanie architektonických článkov, rámov, v ktorých sú tabule osadené, krídiel oltára, dostalo do rúk konzervátorov-reštaurátorov – „neumelcov“ bratov Kotrbovcov. Gesamtkunstwerk, ktorým oltár bezpochyby je, tak bol odsúdený na rôzne konzervátorsko-reštaurátorské prístupy, ktoré sa pri konzervovaní-reštaurovaní jeho jednotlivých častí uplatňovali. János Végh sa v poslednej komplexnej štúdii venovanej aj košickému oltáru41 kriticky vyjadril k rozdeleniu výskumu maliarskych a sochárskych častí oltára medzi viacerých odborníkov; rovnako kriticky by sme mohli posudzovať rozdelenie „kompetencií“ v rámci konzervovania-reštaurovania jedného diela, ktoré udávali (a udávajú) predovšetkým spoločenské predsudky. Presné vyčlenenie profesií, ktoré mali právo konzervovať-reštaurovať zvlášť maliarsku a architektonickú časť, má svoje korene v oveľa vzdialenejšej histórii: Bohuslav Slánský tento model (reštaurátor-maliar a rentoalanžér, prípadne tzv. cabinetmaker) predstavil v spolupráci s Vincencom Kramářom na pôde vtedajšej Obrazárne podľa vzoru z francúzskeho prostredia.42 V roku 1952 uverejnená správa, známa ako Wolters Report,43 potom tento spôsob kritizovala a odsúdila. Vzhľadom na určitú pasivitu Karla Veselého v oblasti publikovania jeho realizovaných konzervátorsko-reštaurátorských akcií, prípadne ich špecifických polemík, je dnes ťažké posúdiť, či Veselý mal možnosť s týmto medzinárodným dokumentom sa oboznámiť. Na základe dokumentácie však môžeme skonštatovať, že sám sa snažil časť výskumu materiálu urobiť sám (výskum drevenej hmoty a plátna), ďalej odovzdal materiál odborníkovi, ktorého správu nasledovne vo svojej dokumentácii celú uvádza. Drevené časti výtvarného diela potom ale pre-
necháva na spracovanie a opracovanie stolárovi, ktorý pravdepodobne postupoval podľa jeho požiadaviek (tie sa ale nedochovali, alebo nikdy písomne neboli formulované, ako tomu bolo napr. aj v prípade konzervátorsko-reštaurátorskej dielne v SNG). Legenda: Karel Veselý Úloha zakladateľa sa tradične snúbi s najvyšším očakávaním spoločnosti. Karlovi Veselému túto rolu nepripísala iba legenda. Zakladateľom, azda aj očakávaným nositeľom nových myšlienok a pokroku sa stal už v čase svojho príchodu a potom aj pôsobenia na Slovensku. Je zaujímavé, že aj napriek tomu, že nepatril medzi spoločensky aktívne osobnosti, nebol vôbec literárne činný, ani nezastával úlohu „národného mytologického hrdinu“, v slovenskom prostredí sa stala mýtom predovšetkým jeho osoba. Za odkazmi na „Veselého dedičstvo“ sa skrývajú viac príhody z jeho profesionálnej prísnosti a často už rôzne interpretované receptúry či problematické postavenie konzervátorareštaurátora v profesijnej hierarchii a jeho skrývanie sa za nedotknuteľného umelca-vedca s tendenciou ospravedlniť tak to, „čo z obrazu zmizne a je nenávratne stratené“. Zuzana Bauerová, Filosofická fakulta – Seminář dějin umění, MU Brno / Ministerstvo kultury ČR, Praha
40
BAKOŠ, Ján: Český dejepis umenia a Slovensko. In: Umění, 34, 1986, s. 216. Karla Veselého v súvislosti s českou pomocou spomína aj KÁLMÁN, Július: Česko-slovenské kultúrne vzťahy. In: Výtvarný život, 26, 1981, č. 3, s. 13. 41 BURAN (ed.) 2003 (cit v pozn. 8), s. 356. 42 SCHIESSL, Ulrich: History of Structural Panel Painting Conseravation in Austria, Germany, and Switzerland. In: DARDES, Kathleen – ROTHE, Andrea (eds.): The Structural Conservation of Panel Paintings. Los Angeles, 1998, s. 203. 43 Ibidem, s. 203-204.
“What once from the painting disappear is lost forever.” Karel Veselý and Restoration of Panel Paintings from the Main Altar of the Church of St Elizabeth in Košice Summary This paper looks at the conservation-restoration of the panel paintings from the main altar of the Saint Elizabeth Church in Košice that took place after WWII. It will pay attention to the conservationrestoration interpretation and presentation influenced by methodological and ethical approaches created within political, cultural and social conditions in post-war Czechoslovakia. The study is based on the revision of archival documents and contemporary publications in order to identify the social status of the conservator-restorer in Slovakia, not avoiding the role of the “legend” of Karel Veselý. The historical background allows us to identify ethical and aesthetical issues that influenced the decision
199