H e l g a Fa b r i t i u s : D a s B i l d a l s d i d a k t i s c h e s M e d i u m . Fa l l b e i sp i e l e d e r s i e b e n b ü rg i s c h e n Wa n d m a l e r ei ktorý sa v neskorom stredoveku rozšíril prostredníctvom viedenského teológa Franza von Retz a jeho Defenzória. Jeho kompilátorské dielo spojilo zázračné udalosti zo Starého Zákona, z mytológie, dejín a z prírodných vied do celku, dokladajúceho Máriino panenstvo. Formálne prostriedky, s ktorými narábajú hărmanské nástenné maľby, v nápadnej miere zodpovedajú poučným obrazovým tabuliam, analyzovaným Ruth Slenczkou. Pre obe je charakteristická jednoduchá kompozícia jednotlivých obrazov, vynechanie výzdobných detailov, narábanie s protikladmi, používanie dobového oblečenia ako identifikačného prostriedku, udanie smeru čítania a napokon nápadná bohatosť nápisov. Nástenné maľby v Hărmane možno z tohto pohľadu považovať za jeden veľký poučný obraz s vnútornými súvislosťami. V didaktickom určení obrazového programu hărmanská kaplnka napokon nie je ojedinelým príkladom ani v Sedmohradsku. V kaplnke hradného kostola v Sînpetru (nem. Petersberg) nachádzame dve znázornenia skutkov milosrdenstva. Zaodenie chudobných ako aj nakŕmenie hladných sa dostáva do spojenia s Posledným súdom a sv. Michalom vážiacim duše hriešnikov. Vizuálne veľmi názorne práve tieto skutky milosrdenstva spôsobujú záchranu jednej duše z očistca, rovnako vysvetľuje maľba tiež význam omše pre záchranu duší. Nielen donácia jednej zádušnej omše, lež aj prítomnosť pri elevatio sa považovali za dobrý skutok prospešný spáse duše – čo je tu napokon názorne vyjadrené v duši, vylietajúcej z očistca. Vo výzdobe vežovej kaplnky v Mediaşi (Mediasch) nachádzame ďalší príklad didaktického nástenného programu. Steny priestoru kaplnky, koncipovaného ako akási besiedka, sú prelomené maswerkovými motívmi. Sprítomňujú apoštolov sediacich v nikách postranných stien, ktorí na nápisových páskach prezentujú texty kréda. Využitie obrazov ako didaktického média k cirkevnému vzdelávaniu laikov súvisí s koncepciou umenia u Gregora Veľkého, ktorá sa v 15. storočí stretla s niekoľkonásobnou recepciou. Okrem množstva didaktických obrazových programov v monumentálnom maliarstve, poučné témy sa uplatňujú tiež v textilnom umení (napr. koberce s krédom) alebo vo vitrážach. Takéto obrazové programy sa v prvom rade dajú spojiť s duchovenstvom, keďže práve ono spájalo starostlivosť o veriacich s ich vyučovaním. Aj nástenné maľby v Hărmane možno vidieť v súvislosti s osobnosťou jedného teológa, totiž miestneho duchovného Antonia. Ako burzenlandský krajinský dekan zastával v rámci cirkevnej hierarchie sedmohradských Sasov vysoký úrad, s ktorým boli zároveň explicitne spojené povinnosti vizitácie a kontroly cirkevnej výučby. Maliarsky program v Hărmane sa jednako neobmedzuje len na sprostredkovanie čisto biblických obsahov viery a katechetických obrazových tém. Klenbové pole s obrazom Deesis ponúka ešte ďalšiu interpretačnú úroveň. Vonkajšie cvikle tohto obrazového poľa ukazujú zakaždým orientálne vyzerajúcu kanvicu s bruchom a odliatkom vo forme groteskne doň nazerajúceho draka so šupinovým krkom a uchom, imitujúcim dračí chvost. Z úzkeho hrdla kanvy sa akoby vylieval listový maskarón s hrozivo rozdrapenou papuľou. Keď sa tieto dva motívy vnímajú v súvislosti s bohatou skupinou Deesis nad nimi, zdá sa akoby práve ona vyhnala obe hroziace masky do najkrajnejších kútov obrazového poľa. Vlastný zmysel však toto znázornenie dostane až na historickom pozadí tureckého nebezpečenstva počas 15. storočia. Veľmi subtílnym spôsobom sa tu pred očami veriaceho prezentuje nadradená pozícia kresťanstva zoči-voči hroziacej Osmanskej ríši. Maľby takto zaujímajú popri svojej primárnej katechetickej úlohe tiež politickú pozíciu, pôsobivo inscenovanú v teologickom kontexte. Z nemčiny preložil Dušan Buran
108