Galéria – Ročenka SNG 2004–2005
Dominikánsky kostol v Košiciach Možnosti a inter pretačné problémy počiatkov st avby ŠTEFAN ORIŠKO
Dominikánsky kostol v Košiciach – vlastne torzo jeho stredovekého stavu: pôdorys, fragmenty tvaroslovia v chóre, urbanistické situovanie v gotickom meste – nepatrí medzi často ani medzi podrobnejšie skúmané pamiatky. Pre neucelenosť sa viac-menej len evidoval buď ako doklad pôdorysného typu – jednolodia s dlhým chórom, alebo ako súbor hlavíc s naturalistickou ornamentikou, či ako ukážka situovania mendikantského kláštora – zakaždým podľa bádateľského uhla pohľadu. Dominikánsky kostol akoby stál v tieni záujmu o gotické stavby Košíc. Imrich Henszlmann, keď v roku 1846 vydal prvú monografiu o košických gotických kostoloch, dominikánov v nej ani nespomenul.1 Spis tohto košického rodáka venovaný najmä tunajšiemu dómu i tak znamená prelomový krok v objavovaní stredoveku, ktorý sa stal programom formujúcich sa dejín umenia v Uhorsku 19. storočia.2 Dominikánov si všimol dejepis umenia i pamiatkarstvo o čosi neskôr: v roku 1872 vznikli inventarizačné nákresy pamiatky Viktora Miškovszkého, ktorý potom príležitostne – v prehľadoch košických gotických stavieb – uviedol kostol do literatúry.3 Východné časti kostola zaradil medzi „význačnejšie pozostatky tzv. prechodného obdobia“, kým baroková loď „bez osobitnej starožitnej ceny“ sa mu javila v protiklade „monumentálnemu, skutočne sakrálnemu spôsobu výzdoby – pôsobivej jednoduchosti a štýlovej čistote“.4 Táto charakteristika azda čiastočne odzrkadľuje aj príčiny zdržanlivého postoja, aký zaujal vznikajúci dejepis umenia, vrátane Henszlmanna voči dominikánskemu kostolu. Miškovszkého kritériami pre zaradenie stavby boli len všeobecné slohové znaky. K nim voľne pripojil aj niekoľko zmienok z dejín rehole, vrátane mýtickej správy o príchode mnícha Hyacinta do Košíc (snáď v treťom desaťročí 13. storočia), pôvodom z Trstyánskeho košickej historickej kroniky (1732), prisúdiac mu úlohu zakladateľa kostola. Neistoty okolo košických dominikánov sa potom pokúsil korigovať historik Vojtech Wick, ktorý k nim zozbieral a publikoval skromné archívne údaje, ale najstaršie obdobie – stredovek v jeho prehľade takmer chýba: nie je známy dátum príchodu rehoľníkov, ani preukázateľnejšie údaje k stavbe.5 V doterajšom bádaní kostolu košických dominikánov najväčšiu pozornosť venovali dvaja českí bádate-
lia – Václav Mencl a Jaroslav Bureš, ktorí sa výraznou mierou zaoberali pamiatkami slovenského stredoveku. Obaja k nemu pristúpili nie monograficky, ale v rámci širšie koncipovaných prác, hľadajúcich (z diferencovaných stanovísk) špecifiká gotickej architektúry Slovenska. Pre Mencla dominikáni v Košiciach nepredstavovali zložitejší problém.6 Zvyšky architektúry chóru – konzoly, prípory, baldachýny v príporách, rebrá (zachované vo forme úsekov prístenných oblúkov v podkroví) i západný portál bez komplikácií spojil so saskomeissensko-sliezskou gotikou. Niekoľko stavieb a ich súčasti z tejto predpokladanej sasko-sliezskej cesty poklasickej gotiky na východ (františkáni v Žitave, vysv. 1293; dominikáni vo Vroclave – portál, okolo 1290; Głubczyce, farský kostol a iné) mu pomohli zaradiť košickú stavbu do obdobia okolo roku 1290. 1
2
3
4 5
6
9
HENSZLMANN, Imre: Kassa városának o német stylü templomai. Pest 1846. MAROSI, Ernő: Henszlmann Imre és Kassa városának ó német stylű templomai. Príloha k reprintu Henszlmannovej monografie. Budapest 1996, s. 5 n. MISKOVSZKY, Viktor: Kassa város középkori épitészeti műemlékei. In: A Felsőmagyarországi Múzeum Egylet Évkönyve, 8, 1887, s. 4-5; MISKOVSZKY, Viktor: Kassa város középkori és renaissance stilű müemlékei. Kassa 1895. MYSKOVSZKY 1887 (cit. v pozn. 3), s. 5. WICK, Béla: Adatok a kassai domonkosok történetéhez. Košice 1932. Ani novšie výskumy nie veľmi zmenili tento stav, skôr potvrdili skromné archívne zdroje, z ktorých čerpal už Wick. Por. MELNÍKOVÁ, Marta: Nové poznatky o dejinách košických dominikánov. In: Dejiny a kultúra rehoľných komunít na Slovensku. Príspevky na II. sympóziu o cirkevných dejinách Slovenska na Trnavskej univerzite 15. – 16. okt. 1993. Ed. Jozef ŠIMONČIČ. Trnava 1994, s. 194. V. Mencl sa dominikánmi v Košiciach najširšie zaoberal v štúdiách: MENCL, Václav: Vzťahy východného Slovenska ku gotike sliezsko-poľskej vetvy. In: Zo starších výtvarných dejín Slovenska. Bratislava 1965, s. 43; MENCL, Václav: Gotická architektúra Košíc. In: Vlastivedný časopis, 15, 1966, č. 1, s. 4-5. Okrem toho sa o architektúre kostola zmienil aj v ďalších prácach: MENCL, Václav: Přehled vývoje středověké architektury na Slovensku. In: Bratislava, 7, 1933, s. 406; MENCL, Václav: Románská a gotická hlavice jako prostředek k datování české architektury. In: Zprávy památkové péče, 10, 1950, č. 1, s. 12.