Page 37

vyčerpať,“ odpovedá sestra. Gianna zažíva ticho a opustenosť, akoby sa jej Boh skryl vo vrcholnom okamihu života. Zdravotná sestra jej meria pulz, potom vkladá teplomer. Gianna iba pohľadom dáva najavo, že je to už zbytočné… Tvár je zmučená bolesťou. „Nie, nie. Nikoho nevidím. Pane, Pane môj! Mama!“ volá. Prijíma pomazanie chorých: udeľuje jej ho brat Giuseppe, ktorý pred siedmimi rokmi požehnal jej sobáš s Pietrom. „Ježiš, milujem ťa…“ Prichádzajú chvíle, keď už nedokáže povedať nič, ani slabikovať. „Odvahu, Gianna! Otec a mama sú v nebi a čakajú na teba. Si rada, že tam ideš?“ povzbudzuje ju sestra Virginia. Drží ju za ruky. Pohybom viečok chorá vyjadruje svoje odovzdanie sa. 28. apríla ju okolo štvrtej ráno prevážajú v sanitke domov. Chce zomrieť tam, kde žila ako šťastná manželka a matka. Z vedľajšej izby začuje hlasy svojich detí, ktoré sa práve zobúdzajú. Ach, ako rada by počula, aby ju ešte raz zavolali: „Mama.“ Je stále pri vedomí, ešte počuje hluk odchádzajúceho auta pred domom. Pochopí – odvážajú deti k príbuzným, aby nevideli, ako sa ich mama trápi. Asi o hodinu, okolo ôsmej zomiera. Pietro ju pevne drží – takisto ako pri sobáši – za ruky. Bol to nezabudnuteľný pondelok. Za jasného popoludnia šiel za ňou zástup v modlitbe a v spoločnom bôli. Poslednýkrát prechádzala pomedzi ľudí, ktorí ju mali radi, akoby im chcela dať svoje posledné požehnanie. Verím, že spomienka na Giannu bude zrno, ktoré prinesie hojnú úrodu. Nemôžeme si myslieť, že Boh vzal svetu také vznešené a rahé stvorenie bez dôležitého zámeru, ktorý teraz nevieme pochopiť. Jolanda Bottiová, pediatrička, Giannina spolužiačka z univerzity

36

Profile for vydavatelstvo Don Bosco

Materstvo - cesta k svätosti  

edícia Viera do vrecka

Materstvo - cesta k svätosti  

edícia Viera do vrecka

Profile for don_bosco
Advertisement