Page 36

kojom: „Pietro, už som zdravá! Pietro, už som bola na druhom svete, a keby si vedel, čo som videla! Jedného dňa ti to poviem. No keďže sme boli priveľmi šťastní, mali sme sa príliš dobre s našimi úžasnými deťmi plnými zdravia, milosti a požehnania z neba, poslali ma sem dolu ešte trpieť, lebo nie je správne prísť pred Pána bez toľkých útrap.“ Hodiny sa pomaly vlečú. „Domov, pustite ma domov,“ prosí chorá. Pietro opäť iba silnejšie stisne ruku svojej milovanej žene, aby jej vyjadril svoju blízkosť. Dobre vie, že lekári to rozhodne zamietli, domov ju nepustia. „Ginia, Ginia,“ obracia sa na svoju sestru, „keby si vedela, aké je to posudzovať veci na smrteľnej posteli… Aké márne sa tu javia niektoré veci, ktorým sa vo svete pripisuje veľký význam!“ „Ježiš, milujem ťa. Ježiš, milujem ťa,“ šepká s námahou. Pietro i sestra Virginia pozrú na seba. Vedia, že Gianna už pre ustavičné dávenie nevládze prehĺtať, a tak nemôže prijímať Eucharistiu. Prichádza kňaz otec Olinto Marella. Gianna čosi šeptá. Kňaz jej priloží Eucharistiu k vysušeným perám, aspoň takto sa môže dotknúť Ježiša a pobozkať ho. „Ježiš, milujem ťa. Ježiš, milujem ťa…“ „Ach, Pane,“ víri hlavou Pietrovi „neprijímaš môj plač, moje prosby a sľuby, ktoré ti v plači dávam pri svätej omši. Nemôžeš prijať modlitby našich detí ani modlitby tohto svätého kňaza, ani našich drahých a všetkých tých, ktorí sa strachujú o život našej milovanej Gianny.“ A z jej úst znie neutíchajúci refrén: „Ježiš, milujem ťa, milujem ťa…“ Stav sa stále zhoršuje. Lekári dovolia zostať pri chorej iba sestre Virginii, tiež lekárke. Všetci ostatní sú vonku – manžel, bratia, sestra, príbuzní, priatelia. Domáhajú sa vojsť dnu. „Kam išli všetci? Prečo ste ma opustili?“ pýta sa Virginie. „Sú tu všetci, iba lekári im nedovolia vojsť, lebo by ťa mohli

35

Profile for vydavatelstvo Don Bosco

Materstvo - cesta k svätosti  

edícia Viera do vrecka

Materstvo - cesta k svätosti  

edícia Viera do vrecka

Profile for don_bosco
Advertisement