dú chvíľku na vás myslím. Modlite sa za mňa Zdravas’, aby ma Panna Mária rýchlo uzdravila, aby som sa vrátila do Courmayeur, mohla vás vyobjímať a byť stále s vami. S veľkou láskou vás bozkáva a objíma vaša mama.“ Keď sa vrátila z nemocnice, vravela: „Veľmi som trpela, ale som šťastná, pretože dieťa je zachránené! Želám si, aby sa mi narodil chlapček, a chcela by som, aby sa stal donom Enricom podľa krstného mena môjho brata misionára.“ Tešila sa, že môže byť opäť so svojimi pokladmi. Chodila s nimi do záhrady, kde sa deti veselo hrali a behali až do úmoru. Často zbierali kvety a prinášali ich mamičke. Niektorým blízkym bolo nápadné, že Gianna celé dni upratovala každý kút domu, každú zásuvku, akoby sa pripravovala na dlhú cestu. Dala do dôkladného poriadku všetko, čo mala. Cítila, že sa už po narodení očakávaného dieťatka nevráti domov? Ako lekárka si iste uvedomovala všetky riziká. 20. apríla 1962, na Veľký piatok ju prijali do nemocnice v Monze. Musela sa podrobiť neodkladnému chirurgickému zákroku. Veľa sa modlila, aby sa dieťatko narodilo zdravé. „Sestrička,“ povedala rehoľnej sestre, ktorá ju prijímala na pôrodnícke oddelenie, „sestrička, prišla som, tentoraz musím zomrieť.“ Pietro nikdy nezabudne na hlboký pohľad, ktorý mala, keď mu pevne a odhodlane povedala: „Ak budete musieť rozhodnúť medzi mnou a dieťatkom, neváhajte! Rozhodnite sa pre dieťa, tak si to žiadam, zachráňte dieťa.“ 21. apríla o 11.00 hod. po cisárskom reze prišla na svet Gianna Emanuela. Nemocničná izba… Je ráno, streda, kalendár ukazuje 25. apríla. Po bezsennej, mučivej noci Pietro počuje šepot, ktorý volá k jeho duši s akýmsi nadzemským po-
34