plnenie ako manželka i matka. Bola opäť tehotná. No rovnako ako pri prvom tehotenstve doľahla na ňu nevoľnosť, často zvracala. Pietra vtedy prosila: „Pietro, prosím ťa o veľkú láskavosť. Prepáč mi, keď ma uvidíš zle naladenú a smutnú. Ja sa to pokúsim premôcť, ale občas sa mi to nepodarí. Dúfam, že tieto ťažkosti prejdú po prvých mesiacoch. Tvoja veľká láska mi pomôže byť silnou a budem sa vedieť premáhať.“ V decembri prišla na svet Maria Zita – Mariolina. Gianna bola šťastná, čo najviac času chcela tráviť so svojimi dvoma „gombíkmi“ i s milovaŽivot je misiou. Treba v ňom prijímať aj pekné veci, aj nepríjemné. ným manželom. Napriek radosti však pociťovala aj ťažkosti. Svojmu mužovi napísala: „Milý Pietro, nikdy by som si nebola myslela, že matka má toho toľko znášať. Chcela som vidieť deti vždy pekné, bez väčších problémov, namiesto toho každý deň prináša nejaký väčší či menší úder. Aké šťastie, že Ty si optimista a dodávaš mi vždy odvahu. Ináč by bola moja nálada na nule.“ Vnútorne ju zraňovala nevyhnutná odlúčenosť od manžela, keď odchádzal na služobné cesty do zahraničia. Modlila sa za neho, prežívala obavy, radovala sa, keď sa dozvedela, že lietadlo šťastne pristálo. „Pietro môj, myslím na Teba stále s veľkou láskou, deň aj noc, lebo Ťa mám veľmi rada, veď vieš… Chceli by sme byť vždy pri Tebe a spolu, no… obetujeme to Pánovi, aby nás ustavične sprevádzal a pomáhal našej drahej a peknej rodinke.“ Pietra stále sprevádzajú jej listy: „Nebudem Ti zapierať, zlatý Pedrin, keď som sa dozvedela, že sa do 10. júna nemôžeš vrátiť, bolo mi do plaču… Potom som to ponúkla
31