Deň predtým donovi Boscovi povedala: „Boh vie, ako som ťa milovala, ale v nebi bude ešte lepšie. Urobila som všetko, čo som mohla. Ak som niekedy bola prísna, bolo to iba pre vaše dobro. Povedz chlapcom, že som pracovala pre nich ako mama. Nech sa modlia a nech za mňa obetujú jedno sväté prijímanie.“ Michal Rua, jeden z chlapcov v prvom oratóriu, neskôr sa stal saleziánom a nástupcom dona Bosca, nám podáva vzácne svedectvo: „V roku 1850 som na radu dona Bosca začal študovať latinčinu, aby som sa mohol stať kňazom. Keď som prišiel bývať do oratória, bolo tam už tridsaťšesť mojich kamarátov. Odvtedy som býval s mamou Margitou. Mohol som spoznať túto skutočne kresťanskú ženu, nábožnú a odvážnu, rozvážnu ženu šľachetného srdca, ktorá celý svoj život zasvätila dobrej výchove svojich synov a časom aj svojej adoptívnej rodine. Vždy som obdivoval, a spolu so mnou všetci moji kamaráti, dobrotu jej srdca a jej obetavú lásku, keď opustila svoj dom, aby vzala na seba vážne a únavné starosti spojené so starostlivosťou o množstvo chudobných sirôt. Všetci sme ju volali mama, lebo sme si ju vážili a mali sme ju radi ako vlastnú matku. Don Bosco od detstva nasával spolu s mliekom lásku a bázeň voči Bohu… Svojim chudobným sirotám dala všetko, čo mala, vrátane šperkov a svadobných šiat…“ Osobne som poznal mamu Margitu… Bola vzorom kresťanských matiek. Ján Cagliero, prvý saleziánsky biskup Myslím si, že táto dobrá žena zažila veľa zármutku, keď videla, že v posledných rokoch svojho života už nedokáže zariadiť veci tak, aby mohlo chlapcov pribúdať. (Keď som v roku 1852 prišiel bývať do oratória, bolo nás tridsať až štyridsať.) Často chodievala za donom Boscom a hovorila
21