Benediktova spolocnost 1SK.qxp:19020_SAMPLE_r0ln.qxp
R
10/23/12
7:47 AM
eyny ostal sám a usiloval sa prísť na to, čo sa okolo neho deje. Prečo neprečítala aj Rondu Kazembe? Pretože podvádzala? Alebo mala predsa len nesprávne odpovede? A odkiaľ ich vôbec vzala? Všetko bolo veľmi čudné a najčudnejšie na tom bolo, ako sa Ronda správala pri odchode. „Veľa šťastia, kamoš,“ zaštebotala, postrapatila mu vlasy a vyplávala z miestnosti vo svojich oblačných šatách. Zjavne ju vôbec netrápilo, že test neurobila.
33
Stránka 33
Benediktova spolocnost 1SK.qxp:19020_SAMPLE_r0ln.qxp
10/23/12
7:47 AM
Benediktova tajomná spoločnosť Z úvah ho vytrhla ceruzková pani, ktorá práve strčila hlavu do dverí. „Konečne sme sa zbavili ostatných detí, Reynard. Ako cenu útechy sme im museli dať šišky, vyobjímať ich a ktoviečo ešte. Počkaj ešte zopár minút, prosím.“ Už bola na odchode, keď za ňou Reyny zakričal. „Prepáčte, slečna... ehm, slečna? Prepáčte, nepredstavili ste sa.“ „To nič, Reynard,“ odvetila a vrátila sa. „Nemáš sa začo ospravedlňovať.“ Reyny čakal, že mu prezradí, ako sa volá, no ona si iba oprášila odrobinky z úst. „Chcel si sa niečo opýtať?“ povedala. „Ach, áno. Mohol by som, prosím, zatelefonovať mojej učiteľke slečne Perumalovej? Nikto nevie, kde som. Nechcem, aby sa o mňa strachovala.“ „To je od teba veľmi milé, Reynard, ale nerob si starosti. Slečne Perumalovej sme už volali, takže všetko je vybavené.“ Znova sa pobrala na odchod. „Slečna? Prepáčte, slečna?“ Zastala. „O čo ide tentoraz, Reynard?“ „Prepáčte, že sa vás na to pýtam, slečna. Nespomínal by som to, keby to nebolo dôležité, ale... neklamete mi náhodou, však?“ „Či ti neklamem?“ „Prepáčte, že sa vôbec pýtam, ale slečne Perumalovej ste ráno povedali, že si od vás smiem zatelefonovať, a neskôr ste mi povedali, že nemáte telefón. Asi chápete, prečo mám obavy. Jednoducho nechcem, aby sa o mňa slečna Perumalová bála.“ Žena sa tvárila pokojne. „To je rozumná otázka, Reynard, celkom rozumná otázka.“ Prikývla a vykročila z miestnosti.
34
Stránka 34
Benediktova spolocnost 1SK.qxp:19020_SAMPLE_r0ln.qxp
10/23/12
7:47 AM
Vedierko a okuliare „Slečna, veď ste mi na ňu neodpovedali!“ Poškrabala sa na hlave. Reyny začínal mať pocit, že je buď hlúpa, alebo nahluchlá. „Asi chceš počuť pravdu,“ povedala po chvíli. „Áno, prosím!“ „Pravda je taká, že som slečne Perumalovej ešte nevolala, ale ihneď to napravím. Vlastne som jej chcela zavolať práve vtedy, keď si sa ma na to opýtal. Si spokojný s odpoveďou?“ Reyny nevedel, čo na to povedať. Nechcel ju uraziť, ale už jej veľmi neveril a oveľa dôležitejšie bolo ubezpečiť sa, že sa oňho slečna Perumalová nestrachuje. „Mohol by som jej, prosím, zavolať osobne? Potrvá to iba chvíľku.“ Usmiala sa, pozrela mu do očí, a keď opäť prehovorila, v hlase jej zaznela neha. „ Je veľmi milé, že ti na nej tak záleží. Čo by si povedal, keby som ti prezradila, že som jej už telefonovala? Nie, neodpovedaj, určite mi neveríš. Poviem ti teda, čo ti odkazuje: ‚Vidíš, že si nepotreboval šťastie? Som rada, že si si obul rovnaké ponožky.‘ To ti odkazuje. Už si spokojný?“ Skôr ako si stihol premyslieť, čo na to povedať, vykĺzla z miestnosti a nechala ho premýšľať nad svojím záhadným správaním. Odkaz slečny Perumalovej bol očividne pravý, tak prečo mu ho neprezradila hneď? Z úvah ho vyrušil zvuk krokov na chodbe a nesmelé klopanie na pootvorené dvere, v ktorých sa vzápätí zjavila chlapčenská tvár. „Ahoj,“ pozdravil sa chlapec a napravil si okuliare, „mám čakať tu?“ Mal taký slabý hlas, že Reyny musel nastražiť uši, aby ho vôbec počul. „Netuším. Tu mám čakať ja, takže možno aj ty. Budem rád, ak budeme môcť čakať spolu. Volám sa Reyny Maldún.“
35
Stránka 35
Benediktova spolocnost 1SK.qxp:19020_SAMPLE_r0ln.qxp
10/23/12
7:47 AM
Benediktova tajomná spoločnosť „Aha,“ hlesol neisto chlapec. „ Ja som Pelendrek Washington. Ktovie, či mám naozaj čakať tu. Pani v žltom mi povedala, aby som šiel ďalej po chodbe a počkal tam s chlapcom menom Reynard.“ „To som ja,“ ubezpečil ho Reyny, „ale všetci ma volajú Reyny.“ Podal chlapcovi ruku. Pelendrek Washington na chvíľu zaváhal, potom podišiel bližšie a stisol mu ju. Pelendrek bol chudý dlháň (dlhý a tenký ako pelendrek, pomyslel si Reyny, takže asi preto ho tak volajú) so svetlohnedou pokožkou, ktorá farbou pripomínala ranný čaj slečny Perumalovej, s veľkými nepokojnými očami a ktovieprečo celkom holou hlavou. V neveľkých okuliaroch s drôteným rámom vyzeral ako významný učenec. Nervózny učenec, akýsi plachý alebo prinajmenšom ustarostený. Ak dnes zažil to, čo Reyny, mal plné právo sa tak tváriť. „Prišiel si na tretí test?“ opýtal sa Reyny. Pelendrek prikývol. „Čakám tu celý deň. Mal som prísť na deviatu ráno, test sa skončil o desiatej, a odvtedy iba sedím v prázdnej miestnosti. Ešteže som si so sebou vzal hrušku, inak by som asi zomrel od hladu. Všetky ostatné deti vraj dostali šišky. Prečo sa neušli aj nám?“ „Tiež som nad tým premýšľal. Bol si jediný, kto urobil test?“ „Prvý spravilo aj jedno maličké dievčatko, ale odvčera som ho nevidel. Možno jej povedali, aby prišla v inom čase – testy dnes prebiehali celý deň. Nebolo vo vašej skupine drobučké dievča, hádam aj o polovicu menšie ako ty?“ Reyny pokrútil hlavou. Také malé dieťa by si pamätal. „Možno príde neskôr. V druhom teste som bol jediný, čo ma prekvapilo, lebo...“ Pelendrek sa zasekol v polovici ve-
36
Stránka 36
Benediktova spolocnost 1SK.qxp:19020_SAMPLE_r0ln.qxp
10/23/12
7:47 AM
Vedierko a okuliare ty a pozrel na dvere. Potom otvoril ústa, akoby chcel pokračovať, no vzápätí si to rozmyslel, zadíval sa na strop a zatváril sa, akoby vlastne nechcel nič povedať. Podľa všetkého mal nejaké tajomstvo. Reynymu zrazu napadlo, čo by to mohlo byť. „Lebo tam bolo dievča, ktoré podvádzalo?“ Pelendrek vypleštil oči. „Odkiaľ to vieš?“ „To isté sa stalo aj mne. Asi je to nejaký chyták. Povedz, nestratila cestou do budovy ceruzku? Vonku na námestí?“ „Áno! Nemohol som uveriť tomu, ako riskovala!“ „Čo si urobil?“ „Pokúsil som sa jej pomôcť. Iné deti iba povedali, že ich to mrzí, ale nechcú prísť neskoro. Jeden chlapec sa jej dokonca vysmieval. Bolo mi jej nesmierne ľúto, takže sme sa dohodli, že ma chytí za nohy a spustí do kanála. Bola mocná ako lev, zvládla to šikovne. Som taký chudý, že som sa prepchal cez mreže. Nehanbím sa však priznať, že to bolo hrozné – visieť dolu hlavou a tápať v temnote. Dokonca sa mi zazdalo, že ma niečo uhryzlo do prsta, ale možno som si to iba namýšľal. Keď sa bojím, som trocha popletený.“ „Mal si šťastie, že sa ti podarilo nájsť jej ceruzku,“ poznamenal Reyny. „V tom kanáli bola tma ako v rohu.“ „Nie, nenašiel som ju. Ale vieš čo urobila? Vytiahla ma von. Vraj: „Kašli na to, mám ešte jednu.“ A vytiahla ju z rukáva! Veril by si tomu? Nechápem, prečo ma spúšťala do toho príšerného kanála, keď mala ďalšiu ceruzku! A akoby to nestačilo, ponúkla mi ťahák s odpoveďami na otázky v teste, aby sa mi odvďačila za pomoc. Zjavne jej veľmi nepomohol. Som rád, že som si ho nevzal.“
37
Stránka 37
Benediktova spolocnost 1SK.qxp:19020_SAMPLE_r0ln.qxp
10/23/12
7:47 AM
Benediktova tajomná spoločnosť „Aj ja,“ odvetil Reyny. „Odmietnutie ťaháka bolo pravdepodobne súčasťou testu. Keby sme podvádzali, vedeli by o tom a pochybujem, že by sme tu teraz sedeli.“ Pelendrek vytiahol z vrecka na košeli kúsok bavlnenej látky a vyleštil si okuliare. „Ak máš pravdu, trocha ma desí, že sa nás pokúsili dobehnúť.“ Nasadil si okuliare a zažmurkal veľkými vystrašenými očami. „Nemal by som sa však sťažovať. Bolo od nich milé, že mi dovolili postúpiť do tretej fázy testovania, hoci som na niekoľko otázok odpovedal nesprávne. Veľmi veľkorysé...“ „Počkaj,“ zastavil ho Reyny. „Ako to, že si odpovedal nesprávne? Vari si náhodou zakrúžkoval nesprávne písmenká?“ Pelendrek sa zahanbene zahniezdil. „Ach, tebe asi pripadali všetky otázky jednoduché, ale pre mňa boli zložité. Kým som sa dostal k posledným trom, vypršal čas, a tak som zakrúžkoval hocičo a dúfal som, že budem mať šťastie. Pravdaže, nevyšlo to. Ako som však vravel, boli veľmi zhovievaví.“ Reyny nemohol uveriť vlastným ušiam. „Chceš povedať, že si poznal odpovede na otázky v teste?“ Pelendrek sa zatváril ešte skľúčenejšie, v očiach sa mu zaleskli slzy. „Nuž, asi ti pripadám dosť hlúpy, však? Rozumiem. Asi nepôsobím ktovieako múdro.“ „Nie, nie!“ prerušil ho Reyny. „Tak som to vôbec nemyslel! Chcel som povedať – veľmi ma prekvapuje, že vôbec niekto poznal odpovede na tie otázky. No dobre, možno na jednu-dve, ale určite nie na všetky.“ Pelendrekovi sa rozžiarila tvár, s nesmelým úsmevom vystrel chrbát. „Aha! Nuž, áno, viem toho veľa, mám totiž dobrú pamäť. Všetko sa na mňa nalepí, aj preto ma volajú Pelendrek.“ „To je úžasné!“ vyhlásil Reyny. „Určite si toho prečítal
38
Stránka 38
Benediktova spolocnost 1SK.qxp:19020_SAMPLE_r0ln.qxp
10/23/12
7:47 AM
Vedierko a okuliare viac ako hocikto, koho poznám. Keď si však zistil, že test je hlavolam, prečo si ho nevyriešil? Ušetrilo by ti to čas – určite by si ho dopísal celý.“ „Hlavolam?“ „Nevšimol si si, že všetky odpovede na otázky sa nachádzali niekde v teste?“ „Všimol som si, že sa veľa informácií opakuje,“ premýšľal nahlas Pelendrek, „ale nesústredil som sa na to. Sústredil som sa iba na správne odpovede. Pri otázke o koloidných roztokoch som sa poriadne zapotil. Ako som vravel, od nervozity bývam zmätený.“ Po chvíli si vzdychol a dodal: „A nervózny bývam často.“ Reyny sa rozosmial. „Tebe nedošlo, že je to hlavolam, ja som nepoznal odpovede na otázky, a aj tak sme obaja tu. Bol by z nás dobrý tím.“ „Myslíš?“ zaváhal Pelendrek, no potom sa uškrnul. „Hej, asi máš pravdu.“ Chlapci si krátili čakanie rozhovorom o tom, čo sa im prihodilo v ten deň. Pelendrek sa postupne uvoľnil a čoskoro sa smiali a žartovali ako dlhoroční priatelia. Pelendrek sa zabával na šibnutých šatách Rondy Kazembe, a keď sa pustil do rozprávania o tom, ako visel dolu hlavou v kanáli, Reyny sa tak rozosmial, až ho boleli svaly na tvári. („Začali sa mi vyzúvať topánky,“ vravel Pelendrek. „Na okamih som sa zľakol, že mi ich vyzuje a nechá ma pod mrežou. Spanikáril som a začal sa krútiť ako divý. Asi sa poriadne zapotila, kým ma vytiahla von!“) Potom Reyny porozprával Pelendrekovi o podozrivom správaní ceruzkovej panej, keď sa opýtal na telefonát slečne Perumalovej.
39
Stránka 39
Benediktova spolocnost 1SK.qxp:19020_SAMPLE_r0ln.qxp
10/23/12
7:47 AM
Benediktova tajomná spoločnosť Pelendrek sa nezasmial, ako Reyny očakával; znova sa zatváril neisto a začal si čistiť okuliare, hoci si ich utieral len pred niekoľkými minútami. „Ach, áno,“ povedal, „aj ja som sa pokúšal dovolať rodičom, a stalo sa to isté. Dopadlo to však dobre, zatelefonovala im. Netreba sa ničoho báť.“ Reyny zdvorilo prikývol, hoci videl, že Pelendrek niečo skrýva. Čo ak im zabudol zavolať, a teraz ho hryzie svedomie? Rozhodol sa však, že sa ho nebude vypytovať – beztak sa zdalo, že mu je to nepríjemné. „Kde bývaš?“ opýtal sa, aby zmenil tému. Pri tejto otázke si Pelendrek začal leštiť okuliare ešte dôkladnejšie. Azda jednoducho nemá rád osobné otázky. „Vieš,“ začal a odkašľal si. „Vieš...“ V tej chvíli sa rozleteli dvere a do miestnosti vbehlo dievča s vedierkom. Pohybovala sa neuveriteľne rýchlo: v jednej chvíli stála vo dverách, plavé vlasy za ňou viali ako hriva, v druhej už bola pri nich. Pelendrek sa vystrašene odsunul. „Čo je?“ skríkol. „Čo je s vami?“ odvetilo pokojne dievča. „Pred čím utekáš?“ „Pred čím? Pred ničím. Utekám do tejto miestnosti. Ženská v žltom kostýme mi povedala, aby som tu počkala s vami dvoma, tak som tu. Volám sa Kate Wedrólová.“ Pelendrek sťažka oddychoval. Pohľadom zaletel k dverám, akoby čakal, že sa dnu každú chvíľu vrúti lev. Ostalo na Reynym, aby ich predstavil. „Volám sa Reyny Maldún a toto je Pelendrek Washington,“ povedal, podal jej ruku a hneď to oľutoval – stisla mu ju ako do zveráka. (Pelendrek si všimol
40
Stránka 40
Benediktova spolocnost 1SK.qxp:19020_SAMPLE_r0ln.qxp
10/23/12
7:47 AM
Vedierko a okuliare Reynyho bolestnú grimasu a rýchlo si vopchal obe ruky do vreciek.) Reyny si pošúchal citlivé hánky. „Otázka znie, prečo si nekráčala, ale utekala?“ dodal. „A prečo nie? Je to rýchlejšie. Aspoň sa už nevlečiem po prázdnej chodbe, ale som tu s vami, a to je lepšie, nie? Pôsobíte veľmi milo. Prečo ťa volajú Pelendrek?“ „To je dlhý príbeh,“ odvetil Pelendrek, ktorý sa už spamätal. „Tak si ho vypočujme,“ nevzdávala sa Kate. Porozprával jej teda o svojej prezývke a ona sa priznala, že vždy chcela nejakú mať. „Pokúsila som sa všetkých nahovoriť, aby ma volali Mocná Kate, vládkyňa hromu a blesku,“ vysvetľovala, „ale nikomu sa nechce ma tak oslovovať. Ani vy ma tak nebudete volať, však?“ „ Je to trocha čudná prezývka,“ odvetil prívetivo Reyny. „Trvá pridlho, kým ju človek vysloví.“ „Asi hej,“ uznala Kate, „ale dá sa povedať aj rýchlo.“ „Nestačilo by ti blesková Kate?“ navrhol Pelendrek. Kate váhavo prikývla. Mala veľké žiarivé modré oči, bledú pokožku, ružové líca a na svoj vek bola veľmi vysoká a mohutná. (Hneď im oznámila, že má dvanásť rokov, veď pre deti je vek rovnako dôležitý ako meno. Dozvedela sa tiež, že obaja chlapci majú jedenásť.) Reynyho však najviac zaujímalo jej vedierko. Bolo pevné, kovové a červené ako hasičské auto. Pri rozhovore si Kate rozopla opasok, prevliekla ho cez rúčku vedierka a znova si ho zapla, takže jej viselo na drieku. Spravila to tak šikovne, akoby to robila už najmenej tisíci raz. Reyny bol vedierkom očarený. Napokon sa jej opýtal, načo ho má. Venovala mu posmešný pohľad. „Vari nevieš, načo je vedierko? Dajú sa v ňom nosiť veci, hlupáčik.“
41
Stránka 41
Benediktova spolocnost 1SK.qxp:19020_SAMPLE_r0ln.qxp
10/23/12
7:47 AM
Benediktova tajomná spoločnosť „To viem,“ nedal sa Reyny, „ale prečo ho máš so sebou? Väčšina ľudí so sebou nenosí vedierka iba tak.“ „To je fakt,“ zamyslela sa Kate. „Už som si to všimla, ale nerozumiem tomu. Neviem si predstaviť, že by som ho nemala. V čom by som si nosila veci?“ „Aké veci?“ vyzvedal Pelendrek, ktorý sa rovnako ako Reyny pokúšal nakuknúť do vedierka. „Ukážem vám ich,“ odvetila Kate a začala ich z neho vyťahovať. Ako prvý sa zjavil švajčiarsky vreckový nožík, potom väčšia baterka, menšia ceruzková baterka a fľaštička extra silného lepidla, ktorú Kate pozorne preskúmala, či je dobre zatvorená. Nasledovalo vrecúško s guľôčkami, prak, cievka s priehľadným rybárskym vlasom, ceruzka, guma, kaleidoskop a magnet v tvare podkovy, ktorý od steny kovového vedierka odtrhla s určitou námahou. „Mala som ich mnoho,“ zdvihla ho do výšky, aby ho mohli obdivovať, „a tento je najsilnejší, aký som našla.“ Napokon im ukázala kus tenkého nylonového lana zmotaného na dne vedierka. „To je ale veľa vecí!“ poznamenal Pelendrek. „Všetky sú užitočné,“ odvetila Kate a poukladala ich naspäť. „Napríklad dnes ráno nejakému bláznivému dievčaťu spadla ceruzka do kanála na námestí...“ Reyny a Pelendrek na seba pozreli. „... a keby som so sebou nemala vedierko,“ pokračovala Kate, „bola by som ako na splave bez pádla.“ Zatvárila sa zamyslene. „Hm, pádlo by sa hodilo. Na druhej strane je príliš veľké, nemohla by som ho všade nosiť so sebou. Niekedy by sa však zišlo...“ „Pomohla si Ronde vytiahnuť ceruzku?“ opýtal sa Reyny.
42
Stránka 42
Benediktova spolocnost 1SK.qxp:19020_SAMPLE_r0ln.qxp
10/23/12
7:47 AM
Vedierko a okuliare „Pravdaže. Jednoducho som... počkať. Odkiaľ vieš, ako sa volala?“ „Dokonči, čo si chcela povedať,“ odvetil Reyny. „Potom ti povieme.“ Kate im porozprávala, ako pomocou skrutkovača na švajčiarskom nožíku odmontovala mrežu, odtiahla ju nabok, priviazala sa lanom o najbližšiu lavičku, spustila sa do kanála a pomocou baterky našla ceruzku aj v tme. „Zakotúľala sa do škáry,“ rozprávala, „do hĺbky dvadsaťsedem centimetrov. Naniesla som teda trocha lepidla na rybársky vlas – v takej situácii sa oplatí mať so sebou aj ceruzkovú baterku, môžete ju držať medzi zubami, keď potrebujete obe ruky –, vsunula som ho do škáry a chvíľu počkala, aby lepidlo zaschlo. Napokon som ceruzku vytiahla. Bez vedierka by som to nedokázala, no nie?“ „Nebála si sa?“ opýtal sa Pelendrek. Nechcel byť jediný, kto mal veľký strach. „Čoho? Že sa namočím? Bolo tam úplne sucho, veď už niekoľko dní nepršalo.“ Reynyho na Katinej príhode čosi upútalo. „Odkiaľ si vedela, že tá škára je hlboká dvadsaťsedem centimetrov?“ opýtal sa. „Vo vedierku predsa nemáš meter.“ „Ach, viem veľmi dobre odhadnúť vzdialenosť, hmotnosť a podobne,“ odvetila Kate, pokrčila plecami a poobzerala sa. „Napríklad viem, že táto miestnosť má na dĺžku šesť metrov a sedemdesiat centimetrov a na šírku štyri metre a deväťdesiat centimetrov.“ Pelendreka podráždilo, že sa Kate v kanáli nebála, a tak sa tváril neveriacky. „Si si istá?“
43
Stránka 43
Benediktova spolocnost 1SK.qxp:19020_SAMPLE_r0ln.qxp
10/23/12
7:47 AM
Benediktova tajomná spoločnosť „Pravdaže.“ „Odmerajme ju.“ Reyny sa pobral po pravítko na katedre. Miestnosť mala na šírku presne šesť metrov a sedemdesiat centimetrov a na dĺžku štyri metre a deväťdesiat centimetrov. Reyny ohromene zapískal a Pelendrek vyhlásil: „To je teda čosi.“ „Vráťme sa k tvojej príhode,“ povedal Reyny. „Ponúkla ti Ronda ťahák s odpoveďami na otázky v teste?“ Kate podozrievavo prižmúrila oči. „Tuším toho viete priveľa. Vari ste ma sledovali? Ak hej, asi viete, že som sa jej opýtala, či sa nezbláznila.“ „Nesledovali sme ťa, došlo nám to,“ odvetil Reyny. „Takže, vyriešila si hlavolam v teste alebo si poznala odpovede na otázky?“ Kate odfrkla. „Kto by mohol poznať odpovede na také otázky?“ „Pelendrek,“ odvetil Reyny. Teraz sa ohromene zatvárila Kate. „To je teda čosi,“ zopakovala. Pelendrek nesmelo sklonil hlavu. „Aký hlavolam?“ dodala. Reyny s Pelendrekom na seba znova pozreli. „Ako si zvládla ten test, keď nevieš, že to bol hlavolam?“ čudoval sa Pelendrek. „Nezvládla som ho. V našej skupine ho neurobil nikto. Poviem vám pravdu: som tu len preto, lebo som ženskej v žltom kostýme pomohla v nepríjemnej situácii.“ Pravdaže, obaja chlapci chceli vedieť, čo sa stalo, a Kate im to s radosťou porozprávala. „Po teste nás vyviedla na chodbu, rozdala nám šišky a rodičom povedala, že všetkým ďakuje za účasť, ale, žiaľ, musia odísť.
44
Stránka 44
Benediktova spolocnost 1SK.qxp:19020_SAMPLE_r0ln.qxp
10/23/12
7:47 AM
Vedierko a okuliare Niektorí boli od zlosti celí bez seba. Jeden začal kričať, že je to celé podvod, druhý sa dožadoval odpovede na otázku, čo stálo v teste. Ženská v žltom sa začala obzerať po východe. Videla som, že je nervózna, ale od dverí ju delili ľudia. Bola v pasci. Bolo mi jej ľúto. Došlo mi, že si jednoducho plní svoju úlohu, nech je už akákoľvek, a aspoň som dnes mala na práci niečo zaujímavé. Rozhodla som sa jej pomôcť. Kým sa dospelí prekrikovali a decká do seba pchali šišky, vytiahla som nožík a skrutkovačom som odstránila kľučku na dverách. Potom som skríkla: ‚Tam je muž, čo je za všetko zodpovedný! Tamto v rohu!‘ Všetci sa obrátili tým smerom a začali sa tlačiť – všetci okrem ženskej v žltom, ktorá sa rozbehla k východu. Len čo bola vonku, zhasla som svetlo, zatvorila dvere a spolu sme sa rozbehli preč. Mali sme veľký náskok, lebo v miestnosti vládla tma, ľudia sa načahovali po kľučke a nemohli ju nahmatať. Nakoniec niekto zasvietil a asi odtiaľ všetci vyleteli ako rozdráždené sršne, ale my sme sa medzitým skryli do komory. Keď odišiel aj posledný rodič, ženská v žltom kostýme sa na mňa usmiala a povedala: ‚Asi by si mala ostať na tretiu časť testu.‘ A tak som tu.“ „Úžasné!“ vyhŕkol Reyny. „Nemôžem tomu uveriť,“ pridal sa Pelendrek. „Si hotová hrdinka!“ „Ale no tak.“ Kate sa zahanbene zachmúrila. „O nič nešlo, zvládol by to hocikto. Mimochodom, keďže som vám porozprávala svoju príhodu s Rondou Kazembe, musíte mi povedať tie vaše. A ako to, že ten test bol hlavolam?“ Skôr ako chlapci stihli odpovedať, vo dverách sa zjavila ceruzková pani. „ Je čas na tretiu časť testu. Prosím, presuňte sa do miestnosti 7-B.“ Potom znova zmizla.
45
Stránka 45
Benediktova spolocnost 1SK.qxp:19020_SAMPLE_r0ln.qxp
10/23/12
7:47 AM
Benediktova tajomná spoločnosť „Kde je miestnosť 7-B?“ ozval sa podráždene Pelendrek. „Nikdy nám nepovie, kam máme ísť. Trvalo mi pol noci, kým som našiel kláštor.“ „Určite tú miestnosť nájdeme,“ odvetil Reyny a zamyslel sa nad Pelendrekovými slovami „pol noci“. Čo robil sám v noci v meste? Kde mal rodičov? „Rýchlo mi povedzte, čo sa prihodilo vám,“ nástojila Kate. „Viete, že ženská v žltom nie je ktovieako trpezlivá.“ „Máš pravdu,“ súhlasil Reyny. „Porozprávame ti to cestou.“ S tými slovami sa traja noví priatelia rýchlo pobrali hľadať miestnosť 7-B.
Stránka 46